Preskočiť na obsah

Tučniakotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tučniak)
Tučniakovité

Zástupcovia tučniakov rôznych rodov: zľava prvý riadok: tučniak obrovský, tučniak žltobrvý; druhý riadok: tučniak okuliarnatý, tučniak malý; tretí riadok: tučniak bieloškvrnový, tučniak žltooký
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Spheniscidae
Sharpe, 1891
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tučniakotvaré alebo tučniaky (lat. Sphenisciformes) je rad letcov s jedinou recentnou čeľaďou tučniakovité (Spheniscidae).

Kedysi sa zaraďovali do nadradu plavce (Impennes), teda nie pod letce. Nadrad plavce zahŕňal len tento jeden rad.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to nelietavé vtáky žijúce na južnej pologuli. Nežijú, ako sa veľa ľudí chybne domnieva, iba v studenom podnebí aké je na Antarktíde. Tri druhy dokonca žijú v tropických oblastiach. Najsevernejšie umiestnená kolónia tučniakov sa nachádza dokonca až na Galapágoch.

Tučniaci druhotne stratili schopnosť letu, vďaka zmenám, ktoré z nich urobili výborných plavcov a potápačov. Nohy sú výrazne posunuté dozadu a medzi troma prstami majú plávaciu blanu. Nohy sú pri plávaní používané iba ako kormidlo. Pretože nepotrebujú znižovať hmotnosť kvôli letu a naopak sa potrebujú potápať, nemajú pneumatizované kosti.

Aby v studených vodách i mrazoch na súši udržali teplo, vyvinula sa im hrubá vrstva podkožného tuku (rovnako ako všetkým vodným cicavcom; tučniak s hmotnosťou 5,8 kg má 2,6 kg tuku) a veľmi husté perie po celom tele, navyše starostlivo premastené. Jednotlivé pierka sú veľmi krátke a pevné a pripomínajú skôr šupiny. Nové perie im narastie za 2 – 3 týždne (pri veľkých druhoch až 6 týždňov). Celú túto dobu tučniaky hladujú, pretože si nemôžu naloviť potravu.

Tučniaky majú pomerne uniformné zafarbenie. Je to dané životom vo vode, keď biely spodok tela nie je oproti lesknúcej sa hladine vidieť a umožňuje nepozorované priblíženie ku koristi, zatiaľ čo tmavý chrbát napomáha rýchlejšiemu ohriatiu na slnku.

Pretože v morskej vode je rozpustenej veľa soli, musia sa jej tučniaky (rovnako ako všetky morské tvory) zasa zbaviť. Na to slúži supraorbitálna žľaza, ktorej vývod ústi do nosnej dutiny a koncentrovaný roztok soli potom odkvapkáva zo špičky zobáku. Zobák je zo strán stlačený rohovitými doskami na povrchu.

Tučniaky sa živia prevažne rybami, hlavonožcami, v dobe, keď sú na pevnine a rastie im perie, sú schopné dlhodobo hladovať (niektoré Antarktické tučniaky hladujú až 4 mesiace).

Sú to spoločenské vtáky, žijúce v obrovských kolóniách. Sú monogamické a ku hniezdeniu sa vracajú vždy na rovnaké miesto. Znášajú obvykle iba jedno až dve vajcia. Hniezdo je maximálne vytlačené jamka vystlaná trávnou, alebo kamienkami, niektoré druhy hniezdia v norách, v dutinách skál, či pod koreňmi. Na vajciach sa striedajú obaja partneri a obom sa na bruchu vytvorí silno prekrvený holý záhyb kože. Najskôr sedí samica, zatiaľ čo samec je na mori, loví a vykrmuje sa (niekoľko dní až týždňov), potom sa vystriedajú a na more zamieri zasa samica. Dva najväčšie druhy hniezdo vôbec nestavajú, pretože hniezdia priamo na snehu a vajcia majú iba položené na nohách a prekryté zmieneným dobre prekrveným záhybom kože.

Mláďatá sa liahnu slepé a porastené prachovým perím. Spočiatku ho jeden rodič stráži a druhý loví, neskôr mláďatá tvoria „škôlky“ a lovia obaja rodičia. O škôlky sa starajú buď mladí nehniezdiaci jedinci, alebo tí, ktorí o svoju znôšku prišli. Rodičia sú schopní v škôlke nájsť svoje mláďa a kŕmia iba to. Pri druhoch hniezdiacich v dutinách, zostávajú mláďatá schované vnútri a preto škôlky nevytvárajú. Mláďatá sa vydávajú na more až keď majú kompletné operenie. Malé druhy dospievajú v 2 – 3 rokoch, veľké dokonca 5 – 7

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tučniaky žijú iba na južnej pologuli (iba výnimočne sa populácie žijúce pri rovníku dostanú kúsok na sever). Držia sa okolo Antarktídy a na pobrežiach kontinentov a ostrovov, ktoré omývajú studené prúdy mieriace od Antarktídy na sever. Spolu s týmito prúdmi sa tučniaky dostávajú až ku rovníku. Najsevernejšia populácia je známa na Galapágoch a i tu sú hlavne na ostrovoch na juh od rovniku.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rad tučniaky (Spehnisciformes) obsahuje jedinú čeľaď tučniakovité (Spheniscidae).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]