Tycho (kráter)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráter Tycho
Vzhľad paprskov smerujúcich od kráteru Tycho

Kráter Tycho je impaktný kráter nachádzajúci sa na južnej časti privrátenej pologule Mesiaca. Má priemer 85 kilometrov a je hlboký 4 850 metrov.[1][2] Podľa datovania vzoriek, získaných expedíciou Apollo 17, vznikol kráter Tycho pred 109 miliónmi rokov.[3] Od centra kráteru vychádza sekundárne impaktné krátery vzniknuté dopadom materiálu vyvrhnutého pri dopade hlavného telesa. Nazvaný bol podľa dánskeho astronóma Tycha Braha.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Kráter Tycho patrí medzi najnápadnejšie útvary na privrátenej strane Mesiaca. Priemer kráteru je 85 km, po obvode sa nachádzajú stupňovité valy a z centrálnej časti kráteru vystupujú vrcholky vysoké 2 250 m.

V čase okolo splnu možno v najbližšom okolí kráteru pozorovať tmavé halo, ktoré vytvára impaktná tavenina, vyvrhnutá medzi posledným materiálom pri dopade asteroidu, ktorý vytvoril kráter.

Od kráteru smerujú až do vzdialenosti 2 000 kilometrov[3] svetlé lúče tvorené sekundárnymi (druhotnými) krátermi, vzniknutými dopadom vyvrhnutého materiálu a horninou, ktorá tvorila pôvodné miesto dopadu. Lúče sú svetlé preto, že vyvrhnutá hornina z podkladu dosiaľ nestmavla pôsobením slnečných lúčov a dopadmi mikrometeoritov ako okolité horniny. Na západnej strane od kráteru sa nachádza miesto úplne bez lúčov. Z toho usudzujeme, že kráter vznikol šikmým dopadom telesa, ktoré priletelo zo západu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa teórie česko-amerického tímu astronómov (Dr. William Bottke [SwRI], Dr. David Vokrouhlický [UK] a Dr. David Nesvorny [SwRI]) vznikol dopadom asteroidu, ktorý patrí do rodiny planétky Baptistina.[4]

Kráter Tycho v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pokorný Z.: Planety, AVENTINUM s.r.o., Praha 2005, ISBN 80-86858-07-3
  2. RÜKL, Antonín. Atlas Měsíce. Praha: Aventinum. Kapitola Tycho, s. 64/154. ISBN 80-85277-10-7.
  3. a b Gabzdyl P.: Měsíc, AVENTINUM s.r.o., Praha 2006, ISBN 80-86858-22-7, str. 130–132
  4. . Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]