Tycho (kráter)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Kráter Tycho
Vzhľad paprskov smerujúcich od kráteru Tycho

Kráter Tycho je impaktný kráter nachádzajúci sa na južnej časti privrátenej pologule Mesiaca. Má priemer 85 kilometrov a je hlboký 4 850 metrov.[1][2] Podľa datovania vzoriek, získaných expedíciou Apollo 17, vznikol kráter Tycho pred 109 miliónmi rokov.[3] Od centra kráteru vychádza sekundárne impaktné krátery vzniknuté dopadom materiálu vyvrhnutého pri dopade hlavného telesa. Nazvaný bol podľa dánskeho astronóma Tycha Braha.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Kráter Tycho patrí medzi najnápadnejšie útvary na privrátenej strane Mesiaca. Priemer kráteru je 85 km, po obvode sa nachádzajú stupňovité valy a z centrálnej časti kráteru vystupujú vrcholky vysoké 2 250 m.

V čase okolo splnu možno v najbližšom okolí kráteru pozorovať tmavé halo, ktoré vytvára impaktná tavenina, vyvrhnutá medzi posledným materiálom pri dopade asteroidu, ktorý vytvoril kráter.

Od kráteru smerujú až do vzdialenosti 2 000 kilometrov[3] svetlé lúče tvorené sekundárnymi (druhotnými) krátermi, vzniknutými dopadom vyvrhnutého materiálu a horninou, ktorá tvorila pôvodné miesto dopadu. Lúče sú svetlé preto, že vyvrhnutá hornina z podkladu dosiaľ nestmavla pôsobením slnečných lúčov a dopadmi mikrometeoritov ako okolité horniny. Na západnej strane od kráteru sa nachádza miesto úplne bez lúčov. Z toho usudzujeme, že kráter vznikol šikmým dopadom telesa, ktoré priletelo zo západu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa teórie česko-amerického tímu astronómov (Dr. William Bottke [SwRI], Dr. David Vokrouhlický [UK] a Dr. David Nesvorny [SwRI]) vznikol dopadom asteroidu, ktorý patrí do rodiny planétky Baptistina.[4]

Kráter Tycho v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pokorný Z.: Planety, AVENTINUM s.r.o., Praha 2005, ISBN 80-86858-07-3
  2. RÜKL, Antonín. Atlas Měsíce [online]. Praha : Aventinum. Kapitola Tycho, s. 64/154. ISBN 80-85277-10-7.
  3. a b Gabzdyl P.: Měsíc, AVENTINUM s.r.o., Praha 2006, ISBN 80-86858-22-7, str. 130–132
  4. . Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]