Preskočiť na obsah

Uhliarka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Uhliarka
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Obec Záhorská Bystrica
prameň Záhorská Bystrica
 - poloha Sekyl (vrch)
 - výška 401 m
 - súradnice 48°13′45″S 17°04′39″V / 48,2293°S 17,0775°V / 48.2293; 17.0775
Ústie Vydrica (vodný tok)
 - poloha Záhorská Bystrica
 - výška 314 m
 - súradnice 48°13′26″S 17°05′52″V / 48,2238°S 17,0977°V / 48.2238; 17.0977
Dĺžka 1,8 km
Rád toku III.
Hydrologický identifikátor 4-20-01-468
poloha ústia
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Uhliarka[1] alebo Uhlianka (predtým Uhlenka) je potok v regióne Bratislavskom v mestskej časti Záhorská Bystrica v okrese Bratislava IV v Bratislavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Malé Karpaty, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty.[2] Je pravostranným prítokom Vydrice a má dĺžku 1,8 km. Je vodným tokom III. rádu.

Pramení v 401 m n. m. v lesnom extraviláne na území obce Záhorskej Bystrice na juhovýchodnom svahu vrchu Sekyl s 422 m n. m.

Od prameňa tečie severným smerom lesným extravilánom, sledujúc obecnú hranicu medzi mestskou časťou Záhorská Bystrica a mestskou časťou Nové Mesto, veľkým oblúkom sa stáča do severovýchodného smeru, v 339 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, opúšťa obecnú hranicu a vteká do územia mestskej časti Záhorská Bystrica, v 314 m n. m. ústi do Vydrice ako jej pravostranný prítok. Uhliarka má jeden nevýznamný bezmenný prítok.[3][4]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom názvu vodného toku Uhliarka na území mestskej časti Záhorská Bystrica a mestskej časti Nové Mesto v období pomenovacieho procesu bola aktivita spájaná s produkciou drevného uhlia. Podstatným menom uhliar bol označovaný odborník zaoberajúci sa touto činnosťou. Jednoslovný názov profesie bol prenesený na vodný tok v podobe Uhliar + atribút -ka[5] s významom lokalita sústredenej aktivity uhliarov využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Toponymum Uhliarka bolo použité vo funkcii jednoslovného hydronyma ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6] Názov vodného toku Uhliarka bol štandardizovaný v roku 1994. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhliarka je jedinečným hydronymom (apríl 2022).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-25.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-24]
  3. Priebeh vodného toku Uhliarka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-04-26].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 34, 35, 36, 163, 188, 190. 079-902-87 NVA
  5. Geografické názvy okresu Bratislava A43. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2073/1994 z 20.7.1994. 34 s. S. 21, 28. ISBN 80-85672-13-8
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.