Uhliarsky jarok
| Uhliarsky jarok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Obec | Mýtna |
| prameň | Mýtna |
| - poloha | Uhliarsko (vrch) |
| - výška | 491 m |
| - súradnice | 48°28′16″S 19°30′37″V / 48,4711°S 19,5102°V |
| Ústie | Krivánsky potok |
| - poloha | Mýtna |
| - výška | 282 m |
| - súradnice | 48°28′43″S 19°31′25″V / 48,4786°S 19,5236°V |
| Dĺžka | 1,6 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologický identifikátor | 4-24-01-1335 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Uhliarsky jarok[1] je potok v regióne Poiplie na území obce Mýtna v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Ostrôžky.[2] Je pravostranným prítokom Krivánskeho potoka a má dĺžku 1,6 km. Je vodným tokom IV. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 491 m n. m. v lesnom extraviláne v priestore lesa Uhliarsko na východnom svahu vrchu Uhliarsko s 646 m n. m., v juhozápadnej časti územia obce Mýtna.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie severovýchodným smerom lesným i poľnohospodárskym extravilánom, pravým brehom obmýva úpätie pasienka Árendy, za osadou Mužíkovci podteká železnicu a hneď v 286 m n. m. aj štátnu cestu spájajúcu mestá Zvolen a Lučenec, v 283 m n. m. ústi do Krivánskeho potoka vo vodnej nádrži Mýtna ako jeho pravostranný prítok. Uhliarsky jarok nemá významnejšie prítoky.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom názvu vodného toku Uhliarsky jarok na území obce Mýtna v období pomenovacieho procesu bol názov vrchu aj lesa Uhliarsko, cez územie ktorého vodný tok preteká[5] s významom lokalita využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Z toponyma Uhliarsko rozšírením o formant -sky bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Uhliarsky jarok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6] Názov vodného toku Uhliarsky jarok bol štandardizovaný v roku 1992.[7] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhliarsky jarok je jedinečným hydronymom (apríl 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-25.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-24]
- ↑ Priebeh vodného toku Uhliarsky jarok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-04-21].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 85, 86, 179, 196. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 47, 82. ISBN 80-900509-7-2
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 47, 82. ISBN 80-900509-7-2. [cit. 2022-04-25.]