Psota (potok)
| Psota | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj, Novohrad |
| Okres | Lučenec |
| Obce | Podrečany, Gregorova Vieska, Tomášovce |
| Prameň | Cinobanské predhorie, Podrečany, Gregorova Vieska |
| - poloha | Revúcka vrchovina, Podrečany , Gregorova Vieska |
| - výška | 403 m |
| - súradnice | 48°23′57″S 19°33′55″V / 48,399076°S 19,565294°V |
| Ústie | Krivánsky potok |
| - poloha | Cinobanské predhorie, Tomášovce |
| - výška | 202 m |
| - súradnice | 48°23′11″S 19°36′39″V / 48,386309°S 19,610819°V |
| Dĺžka | 4,1 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologické poradie | 4-24-01-077 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Psota[1] je potok v regióne Novohrad v povodí rieky Ipeľ na pomedzí obcí Podrečany a Gregorova Vieska a v malej dolnej časti toku na pomedzí obcí Podrečany a Tomášovce v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Psoty: geomorfologická oblasť Slovenské rudohorie; geomorfologický celok Revúcka vrchovina; geomorfologický podcelok Cinobanské predhorie[2]. Hydrologické poradie vodného toku Psota: 4-24-01-077. Psota je tokom IV. rádu.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok Psota má dĺžku 4,1 km; pramení vo výške 403 m n. m. na obecnej hranici medzi obcami Podrečany a Gregorova Vieska na hornom konci Strážskej doliny v lese. Preteká lesom so zastúpením dubových a bukových porastov, tečie juhovýchodným smerom Strážskou dolinou sledujúc obecnú hranicu; v strednej časti čiastočne mení smer svojho toku na východ oddeľujúc les Psota na svojom severnom brehu od lesa Banisko na južnom brehu; po opustení lesa v nadmorskej výške 243 m n. m. podteká cestu Gregorova Vieska – Podrečany, preteká poľnohospodárskou krajinou a mení smer na juhovýchodovýchod (jej pôvodný meandrovitý tok bol reguláciou vyrovnaný) a po dosiahnutí trojchotárnika Gregorovej Viesky, Tomášoviec a Podrečian sleduje obecnú hranicu medzi Tomášovcami a Podrečanmi; v nadmorskej výške 209 m n. m. podteká železničnú trať Zvolen – Košice v úseku Podrečany – Tomášovce už na území Tomášoviec a v nadmorskej výške 202 m n. m. ústi do Krivánskeho potoka[3]. Potok Psota nemá prítoky. Vodný tok Psota je pravostranným prítokom Krivánskeho potoka, ktorý ďalej ako pravostranný prítok ústi do Ipľa.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok Psota[4] v lesnatom úseku strednej časti toku tečie popri lese Psota; je zrejmé, že obidve toponymá sú svojim pôvodom zviazané. Názov vodného toku Psota má pôvod v expresívnom všeobecnom podstatnom mene psota[5] s významom bieda, núdza. chudoba[6][7][8]. V pomenovacom procese potoka Psota bol motivačným prvkom jav výrazného výskytu malého prietoku vody; v prípade pomenovania sídelných geografických objektov a nesídelných geografických objektov mimo vodných tokov motivačným prvkom toponyma Psota je jav výskytu málo úrodnej, chudobnej, biednej, ekonomicky nevýnosnej pôdy v pomenúvanej lokalite. Najstaršia písomná zmienka o obci Podrečany je v listine z roka 1393 a rovnako aj o obci Gregorova Vieska[9].
Názov vodného toku Psota sa bez zmeny preniesol i na les Psota umiestený severne od horného toku potoka Psota. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu vodného toku Psota i lesa Psota je ešte predmetom ďalšieho výskumu.
Podobný pôvod názvu majú: toponymum Psota (osada)[10] v obci Závada, (okres Veľký Krtíš); toponymá Psotná (les)[11] a Psotná (vodný tok, 0,6 km dlhý pravostranný prítok Slovianskeho potoka)[12] v obci Kláštor pod Znievom, (okres Martin), a geografické názvy Peseta (samota) a Pesety (pole), v obci Veľký Blh, (okres Rimavská Sobota), ktoré sú výsledkom vývoja: slovensky Psota → maďarsky Peszéte → slovensky Peseta. Pomenovací akt názvu Peseta prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Psota; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol tento názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a jeho spoluhlásková skupina na začiatku slova bola rozšírená vsunutím samohlásky do podoby → Peszéte podobne ako v toponymách Smola, Pleš, Brod, Brnica → Szomola, Pilis, Borod, Bernece; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov Peszéte späťprevzatý do slovenčiny v podobe Peseta, (ktorej význam bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný) s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú slovenskú podobu Psota[13]. Porovnaj aj názov z územia Poľska: Sinagóra-Psota, osada v Poľsku v Mazovskom vojvodstve v Žurominskom powiate[14].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-07-13].
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-06-29].
- ↑ Priebeh vodného toku Psota v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-07-11].
- ↑ Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 118. ISBN 80-900509-7-2.
- ↑ Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. S. 61 a 108. ISBN 80-88870-12-7.
- ↑ psota. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 659.
- ↑ psota. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV : P (poihrať sa – pytlovať). Bratislava : Veda, 1995. 581 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0432-2. S. 558.
- ↑ psota. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 436.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 396. a Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 409.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S . 107 a 118. Bratislava 1981. 79-906-81.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 121. Bratislava 1977. 79-008-76.
- ↑ KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2003. 167 s. S. 105. ISBN 80-8055-763-2.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 357.
- ↑ HORŇANSKÝ, I.: Geografické názvy z apelatívneho slovného základu pes. Kultúra slova, Bratislava, ročník 48, 2014, č. 5, s. 261-268. [4] [cit. 2021-07-12].