Preskočiť na obsah

Václav Dostal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Václav Dostal

Narodenie 5. máj 1888
Poděbrady, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 9. máj 1915 (27 rokov)
blízko Neuville-Saint-Vaast, Francúzsko (nezvestný v boji)
Alma mater České vysoké učení technické v Praze
Národnosť česká
Rodičia Leopold Dostal
Marie Horská-Kallmünzerová
Súrodenci Adolf Bohuslav Dostal
Olga
Marie
Leopolda
Karel Dostal
Hana Dostalová
Príbuzní Ernest Denis (svokor)
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Francúzsko Francúzska cudzinecká légia
Zložka pechota
Jednotka rota Nazdar
Hodnosť nadporučík
V službe 1914 – 1915
Velil guľometná čata
Účasť v bojoch
Vojny Prvá svetová vojna
Bitky Bitka pri Arrase

Nadporučík Václav Jaroslav Dostal, niekedy nesprávne Dostál; (* 5. máj 1888, Poděbrady – † 9. máj 1915 blízko Neuville-Saint-Vaast[1]) bol prvým českým dôstojníkom roty Nazdar v rámci francúzskej Cudzineckej légie, prvým česko-slovenským dôstojníkom v prvej svetovej vojne vo Francúzsku a zároveň prvým česko-slovenským dôstojníkom, ktorý padol v boji. Zomrel roku 1915 v bitke pri Arrase (inak aj druhá bitka pri Artois či tzv. Lorettoschlacht).[2]

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Poděbradoch ako desiate z jedenástich detí riaditeľa miestneho cukrovaru Leopolda Dostala a jeho manželky Marie Kallmünzerovej, ktorá pod pseudonymom Horská vystupovala v Prozatimním divadle.[3] Mladosť strávil v rodinnej vile „Dostálce“ v Husovej ulici v Poděbradoch. Hoci sa narodil do umeleckej rodiny, vyštudoval Českú techniku​​, na ktorej získal titul inžiniera chémie. Počas štúdií absolvoval jednoročnú vojenskú službu u cisárskeho delostrelectva v Josefove. Keďže sa chcel stať diplomatom či politikom, odišiel do Paríža študovať politické štúdiá na vysokú školu École libre des sciences politiques, ktorú úspešne zakončil v roku 1914. V Paríži sa zoznámil s francúzskym bohemistom Ernestom Denisom, s ktorého dcérou sa oženil.[3] Zapojil sa tiež do činnosti krajanských spolkov, napríklad Sokola alebo vzdelávacieho spolku Rovnost.

Dôležitým dôvodom jeho odchodu do Francúzska bola predtucha vypuknutia vojny, do ktorej sa chcel zapojiť na strane nepriateľov Rakúsko-Uhorska, a tak bojovať za práva českého národa. Dostal predpokladal, že z Francúzska presídli do Ruska, ktoré považoval za súpera rakúsko-uhorského cisárstva. V ceste do Ruska mu ale zabránil nedostatok financií, a preto zostal vo Francúzsku, kde medzi krajanmi, spoločne s maliarom Františkom Kupkom, presadzoval myšlienku ozbrojeného protirakúskeho odporu.[4]

Vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, Dostal zorganizoval demonštráciu „Preč s Rakúskom!“, vyzývajúcu Francúzsko k vstupu do vojny. Počas demonštrácie sa dve stovky Čechov vydali pred rakúsko-uhorské veľvyslanectvo v Paríži, kde za spevu piesne Hej, Slováci spálili rakúsko-uhorskú vlajku.[3] Demonštrácia si získala značné sympatie francúzskej verejnosti a Dostal po nej obchádzal redakcie parížskych novín a zoznamoval ich s tým, že mnohí Česi si želajú bojovať, čím napomáhal vybudovať dôveru francúzskych úradov.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol Dostal povolaný, aby čoby záložný dôstojník nastúpil k rakúskemu pluku. Rozkaz neposlúchol a ako dobrovoľník sa prihlásil do francúzskej Cudzineckej légie.[1] Vďaka tomu, že nedlho predtým odovzdal ruskému veľvyslancovi plány dôležitej rakúskej pevnosti Przemyśl, ktoré pri svojom odchode na štúdiá prepašoval do Francúzska, bola mu splnená jeho požiadavka, aby ho do légie prijali v dôstojníckej hodnosti. Stal sa poručíkom marockej divízie cudzineckej légie – prvým česko-slovenským dôstojníkom v prvej svetovej vojne vo Francúzsku.[3][5] V októbri 1914 bol v Bayonne pridelený k rote Nazdar (oficiálne 1. rota práporu C cudzineckého pluku marockej divízie cudzineckej légie) zloženej z česko-slovenských dobrovoľníkov. Stal sa veliteľom guľometnej čaty a zároveň prvým českým dôstojníkom jednotky.[5]

K bojovému nasadeniu bola rota Nazdar odoslaná v októbri 1914 do kraja Champagne blízko Reims. Front sa v tej dobe podarilo stabilizovať a rota Nazdar žila bežným zákopovým životom.[6] V apríli 1915 bola jednotka prevelená do oblasti Artois, kde francúzska armáda pripravovala ofenzívu a marocká divízia mala byť nasadená na jej útočnom hrote. Cieľom legionárov sa stalo dobytie strategickej vyvýšenej kóty 140 blízko Vimy.

Dňa 9. mája 1915 začal útok, na ktorom sa podieľalo 250 česko-slovenských vojakov roty Nazdar, vrátane Václava Dostala.[7] Po dosiahnutí nemeckej siete zákopov, prezývanej franc. Ouvrages Blancs („Biele dielo“ – podľa farby vykopanej kriedovej horniny), postupovala jednotka ďalej ku kóte 140, pričom sa dostala pod ťažkú ​​paľbu guľometov skrytých v blízkej dedine Neuville-Saint-Vaast. Pravé krídlo vojakov začali pred paľbou z guľometov kryť dve podporné guľometné čaty čatára Chapellea a poručíka Dostala. Dostal pritom povzbudzoval vojakov vydávajúcich sa k útoku na kótu, a keď nepriateľská paľba postupne vyradila celú šesťčlennú obsluhu oboch guľometov jeho čaty, sám sa v rozpore s predpismi (podľa nich sa mal stiahnuť a vyžiadať si ďalšie rozkazy) chopil guľometu a pokračoval v paľbe až do doby, kedy bol zabitý zásahom do hrude.[8] Rota Nazdar kótu 140 skutočne dobyla, pričom utrpela ťažké straty 42 padlých a 90 ranených, čím prakticky zanikla (kótu sa vinou nedostatočného prísunu posíl udržať nepodarilo).

Hrdinstvo jednotky a menovite Václava Dostala boli spomenuté v armádnom rozkaze francúzskej armády.[8] Jeho meno je navyše naveky zapísané na čestnom zozname cudzineckej légie.[3][6] Hrob Václava Dostala sa nachádza na vojnovom cintoríne La Targette pri Neuville-Saint-Vaast.[9] V Česku Václava Dostala pripomína pamätná tabuľa na priečelí jeho rodného domu vily „Dostálky“ v Poděbradoch v Husovej ulici č. 123[1] a pamätná tabuľa česko-slovenským legionárom umiestnená v interiéri poděbradskej základnej školy T.G. Masaryka v Školní ulici č. 556.[10] Životné osudy Václava Dostala v 20. rokoch spracoval historik a cestovateľ Václav Vojtěch v nevydanej knihe První československý důstojník ing. Václav Dostal.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c HRABĚTOVÁ, Jana. Poděbrady – Město mého srdce III. – Obrázky z kulturních dějin. Praha : Nakladatelství Ostrov, 2013. 335 s. ISBN 978-80-86289-78-6. Kapitola Legionářská tradice, s. 215.
  2. ↑ KUTHAN, Pavel J.. Bitva u Arrasu 1915 [online]. Památník čs. legií, [cit. 2014-08-21]. Dostupné online. Archivované 2014-08-26 z originálu.
  3. ↑ a b c d e LANGR, Ladislav. 150 poděbradských příběhů aneb 45 000 slov o Poděbradech. Poděbrady : Kompakt a MKC Poděbrady, 2014. 157 s. ISBN 978-80-260-5899-1. Kapitola Příběh poručíka z dobré rodiny, s. 156–157.
  4. ↑ TABERY, Jakub. Naše velká bitva – Na bojišti u francouzského Arrasu se zrodil první český válečný hrdina. Respekt, 27. júl 2014, roč. XXV, čís. 31, s. 54. ISSN 0862-6545.
  5. ↑ a b Tabery (2014), s . 55.
  6. ↑ a b Nadporučík Václav Dostál [online]. Válka.cz, [cit. 2014-08-21]. Dostupné online.
  7. ↑ Tabery (2014), s. 56.
  8. ↑ a b Tabery (2014), s. 57.
  9. ↑ Hřbitov československých vojáků [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, [cit. 2015-05-08]. Dostupné online.
  10. ↑ Pamětní deska československým legionářům [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, [cit. 2015-02-15]. Dostupné online.
  11. ↑ HOFFMANOVÁ, Jaroslava. První Čech v Antarktidě před 75 lety [online]. Akademický bulletin AV ČR, [cit. 2015-05-08]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TABERY, Jakub. Naše první bitva – Na bojišti u francouzského Arrasu se zrodil první český válečný hrdina. Respekt, 27. júl 2014, roč. XXV, čís. 31, s. 54-57. ISSN 0862-6545.
  • HRABĚTOVÁ, Jana. Poděbrady – Město mého srdce III. – Obrázky z kulturních dějin. Praha : Nakladatelství Ostrov, 2013. 335 s. ISBN 978-80-86289-78-6. Kapitola Legionářská tradice, s. 215.
  • SEKANINA, František. Album representantů všech oborů veřejného života československého. Praha : Umělecké nakl. Josef Zeibrdlich, 1927. 335 s. S. 927.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • -MA-. Nadporučík Václav Dostál [online]. Válka.cz, [cit. 2014-09-03]. Dostupné online.
  • Dostál, Václav, 1888-1915 [online]. Středočeská vědecká knihovna v Kladně, [cit. 2014-09-03]. Dostupné online.
  • Dokument Dva bratři proti Rakousku z cyklu Raport o Velké válce [online]. Česká televize, [cit. 2015-05-08]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav Dostal na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Václav_Dostal&oldid=7744870“