Vývojový diagram

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vývojový diagram kontroly funkčnosti lampičky
Vývojový diagram kontroly funkčnosti žiarovky

Vývojový diagram je druh diagramu, ktorý slúži na grafické znázornenie jednotlivých krokov algoritmu, pracovného postupu alebo nejakého procesu. Vývojový diagram obsahuje obrazce rôzneho tvaru (obdĺžniky, kosoštvorce, a pod.), navzájom prepojené pomocou šípok. Obrazce reprezentujú jednotlivé kroky, šípky tok riadenia. Vývojové diagramy štandardne nezobrazujú tok dát, ten je zobrazovaný pomocou data flow diagramov. Vývojové diagramy sú často využívané v informatike počas programovania na analýzu, návrh, dokumentáciu alebo riadenie procesu.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá štruktúrovaná metóda pre dokumentáciu procesného toku bola predstavená Frankom Gilbrethom, členom American Society of Mechanical Engineers (ASME) v roku 1921 pri prezentácii "Process Charts-First Steps in Finding the One Best Way". Táto metóda si rýchlo našla cestu do priemyselného inžinierstva. Na začiatku 30. rokov 20. storočia začal priemyselný inžinier Allan H. Mogensen trénovať obchodníkov na využitie niektorých z nástrojov priemyselného inžinierstva, ktoré predstavil na svojej konferencii v New Yorku (Work Simplification Conferences in Lake Placid, New York).

Roku 1944 absolvent Morgensenovej triedy, Art Spinanger, využil získané znalosti v Procter and Gamble, kde vytvoril svoj program nazývaný Deliberate Methods Change Program. Iný absolvent z toho istého roku, Benjamin S. Graham, riaditeľ Formcraft Engineering at Standard Register Corporation, prispôsobil diagram procesného toku pre informácie o procesoch vo svojej výrobe tak, aby mohol zobrazovať viacnásobné toky dokumentov a vzťahov medzi nimi.[2]

V roku 1947 ASME použila sadu symbolov odvodených od Gilbrethovej originálnej práce pre svoj štandard ASME Standard for Process Charts by Mishad, Ramsan & Raiaan.

Symboly vývojového diagramu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šípka – určuje smer spracovania
    • Zvislé alebo vodorovné čiary
    • Môžu sa krížiť alebo spájať
    • Smer nadol a doprava je prioritný, v tomto prípade nie je nutné použiť šípky
    • Šípky sa používajú len v prípade, že tento smer je iný, alebo keď je potrebné smer toku informácie zvýrazniť, napríklad pri znázornenie iterácie
  • Obdĺžnik s popisom – definuje čiastkový krok spracovania
  • Kosoštvorec – vetvenia postupu v závislosti na splnení podmienky, pozri skok
  • Obdĺžnik so zaoblenými rohmi – počiatok alebo ukončenie spracovania
  • Kruh – spojka niekoľkých šípok

Význam a použitie symbolov[upraviť | upraviť zdroj]

Klasický vývojový diagram sa skladá s nasledujúcich druhov symbolov:

Štartovacie a ukončovacie symboly
Sú znázornené pomocou kruhov, oválov či zaoblených obdĺžnikov, zvyčajne obsahujú nápis "Štart" alebo "Koniec", alebo podobnú frázu určujúcu začiatok a koniec procesu (napr. "Zaslanie požiadavky" alebo "Odstránenie produktu").
Šípky
Zobrazujú „riadiaci tok“. Šípka smerujúca z jedného symbolu a končiaca u druhého naznačuje, že riadiaci tok prechádza z jedného symbolu na druhý.
Čiastkový krok algoritmu
reprezentovaný pomocou obdĺžnika. Príklad: "pripočítate 1 k X" alebo "Uložiť zmeny" a pod.
Podprogramy
Sú zobrazované pomocou obdĺžnika so zvislými čiarami po stranách. Používajú sa na zobrazenie skupiny krokov procesu pomocou jedného symbolu. Podprogramy sú také časti algoritmu, ktoré sa môžu opakovať a mohli by byť tvorené samostatným vývojovým diagramom.
Vstup / Výstup
Na ich zobrazenie sa používa rovnobežník, v prípade užívateľského vstupu sa zobrazuje pomocou lichobežníka. Príklad: "Získaj premennú X od užívateľa; zobraz premennú X".
Podmienený cyklus
Zobrazený pomocou šesťuholníka. Cyklus prebieha kým vyhovuje podmienke, potom prejde k ďalšiemu kroku algoritmu.
Podmienený výraz
Je reprezentovaný kosoštvorcom, používa sa tam, kde je potrebné nejaké rozhodnutie. Má väčšinou podobu otázky a jej odpovede v tvare Áno / Nie alebo Pravda / Nepravda. Zo symbolu podmieneného výrazu vychádza dve a viac šípok, každá zo šípok môže obsahovať odpoveď na danú otázku (odporúča sa odpovede k šípkam nadpisovať).
Spojovacia značka
Na jej zaznačenie sa zvyčajne používa kruh. Používa sa tam, kde je potrebné spojiť viac tokov procesu do jedného toku.

Rozšírenie vývojových diagramov[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko symbolov, ktoré boli štandardizované pre diagramy dátových tokov, sa využíva v diagramoch riadiacich tokov.

  • Dokument reprezentovaný obdĺžnikom s vlnitou spodnou hranou
  • Ručný vstup zobrazený pomocou štvoruholníka, so zľava doprava klesajúcou hornou hranou. Príklad ručného vstupu: vstup dát z formulára
  • Manuálna operácia reprezentovaná lichobežníkom. Používa sa na znázornenie operácie alebo úpravy, ktorá môže byť vykonaná iba ručne
  • Dátový súbor znázornený pomocou valca

Druhy vývojových diagramov[upraviť | upraviť zdroj]

Alan B. Sterneckert (2003) navrhol, že by vývojové diagramy mohli byť tvorené z nezávislého pohľadu inej skupiny užívateľov (napr. manažérov, systémovými analytikmi a úradníkmi) a vďaka tomuto návrhu existujú štyri hlavné typy vývojových diagramov:[3]

  • Document flowcharts – ukazujú riadenie tokov dokumentov v systéme
  • Data flowcharts – ukazujú riadenie tokov dát v systéme
  • System flowcharts – ukazujú riadenie tokov fyzickej vrstvy alebo vrstvy zdrojov
  • Program Flowchart – ukazujú riadenie tokov v programe v rámci systému

Každý z druhov diagramov sa zameriava skôr na riadenie, než na konkrétny tok.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SEVOCAB: Softvér and Systems Engineering Vocabulary. Term: Flow chart. Retrieved 31 July 2008.
  2. GRAHAM, JR., Ben S.. Keynote Address at Workflow Canada' [online]. 10 June 1996. Dostupné online.
  3. a b Alan B. Sterneckert (2003)Critical Incident Management. P. 126

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flowchart na anglickej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vývojový diagram na českej Wikipédii.