Veronika bezlistá
| Veronika bezlistá | |
 Veronika bezlistá – detail kvetu. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica aphylla L., 1753 | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika bezlistá[1] (lat. Veronica aphylla)[2] je trváca vysokohorská bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzeným areálom sú hory strednej a južnej Európy.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika bezlistá je trváca chlpatá bylina, s tenkým článkovaným plazivým podzemkom a s priamou alebo poliehavou byľou vysokou 3 až 8 cm.[1][3][4]
Protistojné krátko stopkaté až sediace listy sú nakopené v 2 až 5 pároch do zdanlivej ružice. Čepele sú elipsovité alebo obrátene vajcovité, na báze zúžené, na okraji jemne pílkovité, na vrchole tupé, občas aj vykrojené. Na líci sú riedko chlpaté, na okraji brvité, na rube len na žilnatine roztrateno chlpaté.[1][3][4]
Z pazúch listov v listovej ružici vyrastajú stonky nesúce chudobné 2 až 6 početné súkvetia. Štvorpočetná tanierovitá koruna, s priemerom 6 až 8 mm, je tmavomodrá, zriedka ružová. Kvetné lupienky sú oválne a tmavo žilkované. Štyri diely kalicha sú obrátene kopijovité a žliazkaté. Čnelka s pologuľovitou bliznou je dlhá do 4 mm. Kvetné stopky sú dlhé 5 až 10 mm a sú jeden až trikrát dlhšie ako čiarkovité listene. Stonka, listene i stopky kvetov sú žliazkato chlpaté.[1][3][4]
Tobolky sú mierne zboku stlačené, obrátene vajcovité, plytko vykrojené, červené a žliazkaté. Pomarančovožlté elipsovité semená sú ploské, veľké asi 1 mm.[1][3]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika bezlistá sa vyskytuje vo vysokých pohoriach strednej a južnej časti Európy.[2] Na Slovensku je hojná v Západných a Belianskych Tatrách a v Krivánskej Fatre. Roztrúsená je v strednej časti Nízkych Tatier a vzácna vo Vysokých Tatrách.[1]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika bezlistá kvitne v júni až auguste. Je to vysokohorský druh vyskytujúci sa na vápencoch v subalpínskom a v alpínskom stupni. Rastie na otvorených kamenistých lúkach, na holiach, na náplavách horských potokov, v skalných štrbinách, na chladnej, vlhkej, kyprej, zvyčajne bázickej pôde, väčšinou na horninách obsahujúcich vápnik, vzácne aj na žule. Prevažná väčšina lokalít leží v rozhraní 1 300 až 2 000 m n. m. Najvyššie zaznamenaný výskyt na Slovensku bol vo výške 2 345 m n. m., na Kôprovskom štíte.[1][3][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 168-170.
- ↑ a b c Veronica aphylla [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 964.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. prvé. vyd. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 300.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika bezlistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika bezlistá
