Vestfálsky mier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jednanie v Münsteri

Vestfálsky mier alebo mier v Osnabrücku a Münsteri je označenie pre 11 zmlúv podpísaných v roku 1648, ktorými sa skončila tridsaťročná vojna. Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644 – 1648 v Münsteri a Osnabrücku.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné zmluvy:

  • (prvý) mier v Münsteri (münsterský mier): 30. január 1648, medzi Španielskom a Spojenými nizozemskými provinciami, ukončil osemdesiatročnú vojnu; tento mier bol potvrdený 24. októbra vo vestfálskom mieri v užšom zmysle
  • vestfálsky mier v užšom zmysle:
    • (druhý) mier v Münsteri (münsterský mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Francúzskom so spojencami na strane druhej
    • mier v Osnabrücku (osnabrücký mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Švédskom so spojencami na strane druhej

Ojedinele sa do vestfálskeho mieru zaraďuje aj tzv. pyrenejský mier z roku 1659, ktorý ukončil vojnu medzi Francúzskom a Španielskom a ustanovil hranice týchto štátov v Pyrenejách.

Hlavný obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Zjednodušná mapa Európy v roku 1648

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cisárska moc v rímskonemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov, ríša sa definitívne roztrieštila, najvýznamenjšími rímskonemeckými štátmi boli Bavorsko a Brandenbursko
  • Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia
  • Upevnila sa moc Habsburgovcov v habsburskej monarchii
  • Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európu. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.