Victoria Line

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Victoria Line
Victoria line flag box.png
Farba na mape Bledo-modrá
Rok otvorenia linky 1968
Typ linky Podzemná
Vlakové súpravy 1967
2009
Počet staníc 16
Dĺžka (v km) 21 km
Depá Northumberland Park
Počet cestujúcich 183,000,000 (per annum)
Linky Londýnskeho metra
  Bakerloo
  Central
  Circle
  District
  Hammersmith & City
  Jubilee
  Metropolitan
  Northern
  Piccadilly
  Victoria
  Waterloo & City
Ostatné linky
  DLR
  Tramlink
  Overground
Transport for London
Interiér vlakovej súpravy z roku 1967, ktorá premáva na Victoria Line.
Nástupište stanice Victoria.
Exteriér stanice Brixton.
Súprava opúšťa depo Northumberland Park.

Victoria Line je jednou z liniek Londýnskeho metra. Na mapách je znázornená bledo modrou farbou. Je to podzemná linka s razenými tunelmi na osi juh–severovýchod. Ročne prepraví 183 miliónov cestujúcich, čo z nej robí štvrtú najvyťaženejšiu linku.[1] Je jedinou linkou londýnskeho metra, s výnimkou kratučkej Waterloo & City Line, ktorá premáva kompletne pod zemou. Jediný úsek Victoria Line, ktorý sa nenachádza pod zemou je spojovacia trať medzi stanicou Seven Sisters a depom Northumberland Park.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1959 bol vybudovaný testovací tunel medzi Tottenhamom a Manor House, vedúci popod Seven Sisters Road. Tento úsek bol neskôr zakomponovaný do trasy linky. Výstavba začala v roku 1962 na úseku WalhamstowVictoria a pokračovala až do roku 1972, keď bola otvorená stanica Pimlico. V auguste 1967, ministerka dopravy, Barbara Castle, odsúhlasila predĺženie linky do Brixtonu. V máji 1967 sa začali prípravené práce na mieste Bessborough Gardens neďaleko Vauxhall Bridge Road. V júni 1968, nový minister dopravy Richard Marsh, odsúhlasil návrh na vybudovanie stanice Pimlico.

Meno "Victoria Line" siaha až do roku 1955, kedy sa začali diskusie o výstavbe linky. Objavili sa aj návrhy v štýle Bakerloo Line, ako napr. Walvic Line (WalhamstowVictoria) alebo Viking Line (VictoriaKing’s Cross).[2] Počas plánovania a výstavby bola linka označovaná ako "Trasa C" a nakoniec bola pomenovaná podľa železničnej stanice Victoria. Meno vybral David McKenna a jeho výber odobril šéf predstavenstva London Transport, Sir John Elliot.[3]

Victoria Line bola navrhnutá s účelom odľahčiť preťažené linky, obzvlášť Piccadilly Line a taktiež vytvoriť nové prestupné body s ostatnými linkami alebo železničnými stanicami. Mnohé zo staníc na trase boli prestavané, aby sa cestujúcim umožnili priamy prestup medzi linkami cez nástupišťa. V niektorých prípadoch boli nástupišťa Victoria Line postavené po stranách už existujúcej stanice, v iných prípadoch zastavujú vlaky Victoria Line na pôvodných nástupištiach a pôvodná linka bola presmerovaná na nové nástupištia. Prestupné body s priamym prestupom sa nachádzajú na staniciach Stockwell (prestup na Northern Line), Oxford Circus (Bakerloo Line), Highbury & Islington (prestup na vlaky spoločnosti First Capital Connect, predtým Northern City Line) a Finsbury Park (Piccadilly Line). Jedine stanica Pimplico je neprestupná.

Prvý úsek medzi Walhamstow Central a Highbury & Islington otvorili 1. septembra 1968 bez slávnostnej ceremónie. Prvý vlak z Walhamstow Central vyšiel približne o pol siedmej ráno. Ďalšie tri stanice: King’s Cross St Pancras, Euston a Warren Street otvorili ešte toho istého roku, 1. decembra.

Na jar roku 1969 nasledoval úsek medzi Oxford Circus a železničnou stanicou Victoria. V roku 1971, keď trasa dosiahla svoju súčasnú konečnú stanicu v štvrti Brixton sa na stanici Victoria uskutočnilo 23. júla slávnostné otvorenie Victoria Line. Ako poslednú otvorili stanicu Pimlico, a to 14. septembra 1972.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Victoria Line v súčasnosti obsluhuje 43 vlakových súprav z roku 1967. Každá súprava sa skladá z dvoch štvorvagónových jednotiek. Linka je vybavená automatickým ovládaním, tzv. ATO (Automatic Train Operation). Tento systém je v prevádzke od roku 1968 a išlo o jeho vôbec prvé použitie.

Trasa[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa Victoria Line

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Za názvom stanice sa nachádza dátum jej otvorenia, prípadne dátum jej zatvorenia a taktiež jej prípadný pôvodný názov.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od budúceho roku je naplánovaná výmena vlakových súprav z roku 1967. Namiesto modelu 1967 začne na linke premávať model 2009 postavený spoločnosťou Bombardier Transportation. Prvé prototypy boli postavené v roku 2006 a s ich testovaním sa začalo v roku 2008, pričom hlavná časť súprav bude dodávaná do prevádzky v rokoch 20092012. Okrem výmeny vlakov sa plánuje aj výmena signalizačného zariadenia za novší model ATO vyvinutý spoločnosťou Westington Rail System.

Počas stavby linky sa z dôvodu nedostatku financií učinili isté obmedzenia, ktorých výsledok znížil štandardné vybavenie staníc. Príkladom takýchto obmedzení sú užšie nástupištia ako v iných staniciach a nenamaľované stropy v staniciach Walhamstow Central, Blackhorse Road a Tottenham Hale, čo nepríjemne ovplyvňuje osvetlenie. Na väčšine staníc sa medzi hornými a dolnými eskalátormi nachádza pevné schodište, ale mohol tu byť aj ďalší eskalátor. Toto často spôsobuje preľudnenie staníc. Navyše museli byť niektoré stanice aj uzavreté z dôvodu poruchovosti a nedostatku eskalátorov. Počas mnohých rokov sa ťažké vybavenie ukladalo do nevzhľadných ohradených priestorov na koncoch nástupiští kvôli tomu, že nikde inde na ne už nezostalo miesto. Zatiaľ nie je jasné, či sa Transport for London bude pokúšať o nápravu.

Ak bude postavená trasa Chelsea - Hackney Line, tak odľahčí často preplnenú Victoria Line, a to aj v centre, kde ponúkne alternatívnu trasu medzi stanicami Victoria a King’s Cross St Pancras.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "First new Victoria line train begins running in passenger service". Transport for London. prístup: 15. decembra 2010.
  2. CULG - Victoria Line. prístup: 16. decembra 2010. (po anglicky)
  3. Charles Frederick Klapper. London's lost railways. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]