Viktor Dušek
| Viktor Dušek | ||||||||
| bývalý primátor hlavného mesta Bratislavy | ||||||||
 | ||||||||
| Mešťanosta Bratislavy | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1920 – 1922 | ||||||||
| ||||||||
| Poslanec Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny | ||||||||
| V úrade 1928 – 1935 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 9. január 1876 Trnava, Rakúsko-Uhorsko | |||||||
| Úmrtie | 1. január 1965 (88 rokov) Piešťany, ČSSR | |||||||
| Politická strana | HSĽS | |||||||
| Profesia | verejný notár | |||||||
| Národnosť | slovenská | |||||||
| Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
JUDr. Viktor Dušek (* 9. január 1876, Trnava – † 1. január 1965, Piešťany) bol slovenský právnik, notár, verejný činiteľ a kultúrny pracovník v prvej polovici 20. storočia.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec, Karol Dušek, bol vo svojej dobe vychýreným krajčírom cirkevných rúch. Viktor Dušek absolvoval stredoškolské štúdiá v rodnej Trnave, v arcibiskupskom konkvikte. Následne študoval právo na univerzitách v Bratislave, Kluži a v Budapešti. Po promóciách sa stal verejnonotárskym kandidátom a tajomníkom v Bratislave. V roku 1910 bol vymenovaný za verejného notára do Pezinku.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa ihneď prihlásil k službám nového štátu. Stal sa župným radcom v Bratislave. V hektickom povojnovom období v roku 1920 bol ustanovený za mešťanostu (primátora) Bratislavy. Išlo o prvého Slováka v tejto pozícii. Počas jeho približne dvojročného pôsobenia na tejto pozícii sa pomery v pomaďarčenej radnici začali konsolidovať a mesto sa začalo prispôsobovať novej situácii. V roku 1921 bol vymenovaný za verejného notára v Bratislave, preto sa vzdal funkcie mešťanostu.[1]
Ako hlboko presvedčený katolík a Slovák zostal naďalej verejne činným. Stal sa členom Slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Po vstupe ľudovej strany do vlády a zavedení krajinského zriadenia bol jedným z kandidátov na post krajinského prezidenta Slovenskej krajiny. V prvých krajinských voľbách v roku 1928 bol zvolený za poslanca za HSĽS a strana ho nominovala aj do krajinského výboru. V komunálnych voľbách v roku 1931 bol zvolený za poslanca zastupiteľstva Bratislavy, kde sa stal členom finančnej komisie.[2] Okrem toho pôsobil aj vo vedúcich pozíciách stavovskej organizácie verejných notárov. Verejne činným bol aj v období Slovenského štátu. V tom čase pôsobil na pozícii predsedu Verejnonotárskej komory. Veľmi aktívnym bol aj v Spolku sv. Vojtecha.
V roku 1945 bol za svoje exponovanie sa v rokoch 1938 – 1945 pozbavený svojho notárskeho úradu.[3] V roku 1948, v rámci akcie B, bol spolu so svojou manželkou vysťahovaný z Bratislavy. Zomrel v roku 1965 v Piešťanoch, kde je aj pochovaný.