Vila doktora Dvořáka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vila doktora Dvořáka
budova
Vila Dr Dvořáka4.jpg
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-131/1,2
 - dátum zápisu 29. 11. 1995
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vila dr. Dvořáka a Zuzky Zgurišky na Mudroňovej ulici v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto pochádza z roku 1934 a jej autorom je Jindřich Merganc (* 7. júl 1889 – † 28. február 1974).

Medzi domami, ktoré si postavili noví českí úradníci nad Bratislavou v čase prvej ČSR, zaujímala význačné miesto vila, ktorú Merganc navrhol pre právnika Jaroslava Dvořáka a jeho manželku, známu slovenskú medzivojnovú spisovateľku Zuzku Zgurišku. Obaja manželia boli spoločensky založení, mali množstvo kontaktov medzi bratislavskou i pražskou umeleckou inteligenciou. Navštevoval ich Jaroslav Seifert, Vladislav Vančura, Vladimír Clementis, Jozef Chrobák, Laco Novomeský a ďalší.

Moderná vila[upraviť | upraviť kód]

Moderne orientovaní manželia chceli od architekta aj modernú vilu. Merganc s Klimešom im po diskusiách navrhli elegantnú hranolovú stavbu, vnútri ktorej sú tri piliere, nesúce podlažia a umožňujúce uvoľnenie pôdorysu tak, ako to vytýčil Le Corbusier vo svojich zásadách modernej architektúry. Najpôsobivejšia na vile je vstupná hala prevýšená cez dve podlažia s pásovým oknom na hlavnom priečelí.

Dom na hrane vrchu nad Bratislavským hradom s výhľadom doďaleka slúžil manželom k úplnej spokojnosti. Dokonca si ho vybral za svoje sídlo aj admirál ruskej dunajskej flotily Cholosťakov počas krátkeho pobytu v oslobodenej Bratislave.

Obdobie vzniku[upraviť | upraviť kód]

Vilu postavili v novej štvrti nad Bratislavským hradom (1933, Mudroňova 26). Intelektuálno-bohémska rodina bola náchylná búrať tradície. Zachované výkresy nesú stopy po zásahoch do koncepcie, pri ktorých sa od architekta žiadalo odvážnejšie riešenie - tak sa zrodil voľný priestor prechádzajúci cez dve úrovne. O tom, že architekt naplnil ich predstavy a že im priestorová koncepcia vily ozaj vyhovovala, svedčia aj literárne spomienky majiteľky.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Veľkorysé priestorové riešenie umožnila kombinácia železobetónového skeletu s tradičnou murovanou konštrukciou, štyri piliere, štvorcovo rozmiestnené vnútri pôdorysu, dovoľujú vytvárať na jednotlivých poschodiach viaceré dispozičné variácie.

Architektonické a dispozičné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Prvé poschodie sa uvoľnilo pre členitú halu, ktorá zaberá väčšinu pôdorysu. Hlavným priestorom je predná hala cez dve poschodia. Okno, ktoré ju na prvom poschodí osvetľuje, vytvára na hlavnej fasáde vily charakteristický horizontálny pás. Aj ďalšie okná sú na priečeliach umiestňované podľa požiadaviek jednotlivých vnútorných priestorov a dávajú vzhľadu vily funkcionalistický ráz. Z prízemia, kde je garáž a byt domovníka, vedie hore jednoramenné schodisko. Na poschodí je okrem veľkej haly (ktorá slúži ako hlavný obytný priestor a jedáleň) pracovňa a zimná záhrada vysunutá z hlavnej hmoty domu. Vnútri dispozície je kruhové schodisko, ktoré spája obslužné priestory s vyšším poschodím. Predné jednoramenné schodisko však pokračuje a vychádza na galériu s kozubom a stenami určenými pre vystavenie zbierky obrazov. V zadnej časti dispozície sú tri spálne s terasami.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-02-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°08′44″S 17°05′37″V / 48,145589°S 17,09367°V / 48.145589; 17.09367