Zuzka Zguriška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zuzka Zguriška
slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka
Zuzka Zguriška približne v roku 1937
Zuzka Zguriška približne v roku 1937
Rod. menoĽudmila Šimonovičová
Iné menáĽudmila Dvořáková
Narodenie13. apríl 1900
Myjava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie24. september 1984 (84 rokov)
Praha, ČSSR
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaMichal Šimonovič
Ľudmila, rod. Valášková
ManželJaroslav Dvořák
Deti2
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Zuzka Zguriška

Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. apríl 1900, Myjava – † 24. september 1984, Praha) bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.[3]

Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.[1]

V rokoch 1920 – 1924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity KomenskéhoBratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.[4]

V roku 1945 sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do Prahy, kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch 1949 – 1951 pracovala na Barrandove ako filmová scenáristka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku 1960 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.[1][2]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé dielo uverejnila v roku 1922 v Slovenskom denníku a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov (Robotnícke noviny, Živena, Elán, Slovenské pohľady a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v Slovenskom národnom divadle). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1929Obrázky z kopaníc, zbierka poviedok
  • 1932Dvanásť do tucta, zbierka poviedok
  • 1932Pangart
  • 1935Ženich s mašinou, zbierka poviedok
  • 1931Španielske pohľadnice, cestopisné črty
  • 1938Bičianka z doliny, román
  • 1943Svadba, humoreska
  • 1947Hostina, humoreska
  • 1949Metropola pod slamou, román (1. diel trilógie)
  • 1953Mestečko na predaj, román (2. diel trilógie)
  • 1957Podobizne, humoreska
  • 1959Zbojnícke chodníčky, román (3. diel trilógie)
  • 1967Manželstvo na úver, román
  • 1972Strminou liet, pamäti

Próza pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1922Pri muzike, rozprávka
  • 1962Husitská nevesta, historický román (1. diel dilógie)
  • 1982Kráľova zajatkyňa, historický román (2. diel dilógie)

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967Mor na farme, veselohra

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Zuzka Zguriška [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  2. a b c TASR. Zuzku Zgurišku preslávila kopaničiarska humoristická próza. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-04-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18].
  3. TRÚSIK, Pavol. Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby [online]. Bratislava: Slovenské národné múzeum, [2020], [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  4. Ľudmila Dvořáková (rodená: Šimonovičová). In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]