Viliam Pauliny-Tóth
| Viliam Pauliny-Tóth | |
| slovenský politik, básnik a publicista | |
 | |
| Narodenie | 3. jún 1826 Senica Senica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. máj 1877 Martin, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Viliam Pauliny-Tóth |
Viliam Pauliny-Tóth (pseudonymy Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský)(* 3. jún 1826, Senica – † 6. máj 1877, Martin) bol slovenský politik, beletrista, básnik a publicista.
Životopis
Pochádzal z rodiny evanjelického farára, no ako sirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľ. Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s J. Rotaridesom a J. Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici.
Krátko pôsobil v košútovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. Po svadbe získal adoptovaním šľachtický titul a k svojmu menu si začal pripájať i manželkine. Žil v Budíne, Skalici a po smrti K. Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podporedsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia, Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s J. M. Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni.
Tvorba
Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil a niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Szigligeti, Benedix, Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.
Dielo
- 1848 – Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
- 1850 – Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
- 1862 – Trinásta pieseň
- 1862 – Škola života
- 1862 – Kocúrkovský bál, veselohra
- 1862 – Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie r. 1846
- 1862 / 1863 – Jánošík, 2 diely
- 1864 – Náš človek
- 1865 – Politika oportunity
- 1865 – Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
- 1865 – Kráľova žena, historická poviedka
- 1866 – Dvaja Justhovci
- 1866 – Kyčina, historická poviedka
- 1866 – Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
- 1866 / 1870 – Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
- 1867 – Slovenský pravopis
- 1867 – Pansláv, veselohra
- 1867 – Tatarský plen, historická poviedka
- 1868 – Trenčiansky Matúš, historická poviedka
- 1870 – Volebné rozpomienky
- 1870 – Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
- 1870 – Listy ku slovenskému Tomášovi
- 1872 – Listy k židom
- 1876 – Slovenské bájeslovie, vedecká práca
- 1877 – Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra a vyšla až po jeho smrti