Vojnianka
Vojnianka | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Kežmarok |
Obce | Slovenská Ves, Vojňany, Podhorany, Bušovce |
prameň | Slovenská Ves |
- poloha | Dlhá hora (vrch) |
- výška | 961 m |
- súradnice | 49°15′59″S 20°23′42″V / 49,2663°S 20,3950°V |
Ústie | Slovenský potok |
- poloha | Podhorany, Bušovce |
- výška | 612 m |
- súradnice | 49°13′43″S 20°27′44″V / 49,2287°S 20,4622°V |
Dĺžka | 7,4 km |
Hydrologický identifikátor | 3-01-03-1208 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vojnianka[1] je potok v Spiši, na území obcí Slovenská Ves, Vojňany, Podhorany a Bušovce v severnej časti okresu Kežmarok v Prešovskom kraji. Je ľavostranným prítokom Slovenského potoka; má dĺžku 7,4 km. Hydrologický identifikátor: 3-01-03-1208. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Podtatranská kotlina, geomorfologický podcelok Popradská kotlina.[2]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v severnej oblasti územia obce Slovenská Ves v nadmorskej výške 961 m n. m. v lokalite lesa a vrchu Dlhá hora s 1 054 m n. m. v lesnom extraviláne v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie na juhovýchod lesným a poľnohospodárskym extravilánom v obci Slovenská Ves, oblúkom mení smer na juh, postupne mení smer na juhovýchod, v 736 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok z vrchu Dlhá hora a z lesaVlčia jama, v 674 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z lúky Kamence, zároveň vteká na obecnú hranicu medzi obcami Slovenská Ves a Vojňany a sleduje túto hranicu po chotárnik v 637 m n. m. kde priberá bezmenný ľavostranný prítok od ktorého tečie sledujúc obecnú hranicu medzi obcami Bušovce a Podhorany, v 612 m n. m. juhozápadne od intravilánu obce Podhorany ústi na území Bušoviec do Slovenského potoka ako jeho ľavostranný prítok. Vojnianka nemá významnejšie prítoky.[3][4]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Motivantom názvu vodného toku Vojnianka v období pomenovacieho procesu bol samotný názov osady (obce) Vojňany, cez ktorú vodný tok preteká. Založenie osady sa spája s nemeckou kolonizáciou v 13. storočí. Najstarší dochovaný písomný záznam názvu osady (obce) v období pomenovacieho procesu sa viaže k rokom 1235-1270 v podobe Krig, neskôr 1296 Kyrig, 1343 Kyryk, 1777 Krigh, 1888 Krig, 1948 Vojňany. Pôvodným významom nemeckého der Krieg bola vojna alebo nemeckéhoho kriegen činnosť nadobudnúť, získať, dostať. Napriek tomu, že pravdepodobnejšia motivácia názvu obce v nemčine sa spája so získaním, nadobudnutím obce do vlastníctva alebo do iného vzťahu s cieľom ekonomického prospechu, za základ slovakizácie názvu obce bol použitý menej pravdepodobný význam slova vojna v podobe Vojňany.[5] Zo sídelného toponyma Vojňany vo význame osada obyvateľov, ktorú vlastník získal do vlastníctva rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum v podobe Vojnianka ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6]
Hydronymum Vojnianka bolo štandardizované v roku 1988;[7] v čase štandardizačného procesu názvu vodného toku hydronymum Vojnianka bolo v kategórii slovenskej hydronymie jedinečným (unikátnym).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-05-07.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-05-05]
- ↑ Priebeh vodného toku Vojnianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 71, 73, 194. 079-902-87 NVA.] [cit. 2022-05-07].
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 16, 39, 52, 54, 55, 96, 97, 111, 116, 120, 122, 126, 129, 132, 135, 138, 140. 79-901-88 GNO.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 279.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 97, 138. 79-901-88 GNO.