Zálažný potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°18′13″S 20°34′02″V / 49,3036°S 20,5672°V / 49.3036; 20.5672
Zálažný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Obce Podolínec, Vyšné Ružbachy
Prameň Zamagurie
 - poloha Veterný vrch, Veterný vrch (vrch 1 111 m n. m.), Podolínec
 - výška 993 m
 - súradnice 49°19′48″S 20°30′21″V / 49,3300°S 20,5057°V / 49.3300; 20.5057
Ústie Rieka
 - poloha Vyšné Ružbachy
 - výška 612 m
 - súradnice 49°18′13″S 20°34′02″V / 49,3036°S 20,5672°V / 49.3036; 20.5672
Dĺžka 6,2 km
Rád toku V.
Hydrologický identifikátor 3-01-03-999
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zálažný potok[1] je potok v regióne Zamagurie, v obciach Podolínec a Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom vodného toku Rieka; má dĺžku 6,2 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologický identifikátor: 3-01-03-999. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Spišská Magura, geomorfologický podcelok Veterný vrch[2].

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 993 m n. m. v lesnom extraviláne premiešanom s trvalými trávnymi porastmi v území mesta Podolínec, na južných svahoch vrchu Veterný vrch s nadmorskou výškou 1 111 m n. m., neďaleko od obecnej hranice medzi obcami Podolínec a Veľký Lipník, v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Spišská Magura, v geomorfologickom podcelku Veterný vrch.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie juhovýchodným smerom územím mesta Podolínec, vteká na obecnú hranicu medzi obcami Podolínec a Vyšné Ružbachy, túto obecnú hranicu sleduje až do nadmorskej výšky 687 m n. m., obmýva pravým brehom les Pálenica v meste Podolínec, v nadmorskej výške 785 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, obmýva pravým brehom les Zadná Laba v meste Podolínec, v lese Saňová v obci Vyšné Ružbachy priberá bezmenný ľavostranný prítok pritekajúci z pasienka Zálažné, v nadmorskej výške 750 m n. m. priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva les Saňová, ľavým brehom obmýva les Hájnik v obci Vyšné Ružbachy, v nadmorskej výške 701 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Suchá hora s nadmorskou výškou 879 m n. m. v obci Vyšné Ružbachy, pravým brehom obmýva les a pasienok Poľana v obci Vyšné Ružbachy, v nadmorskej výške 680 m n. m. priberá pravostranný prítok Čertov potok, ľavým brehom obmýva les Za môstkami v obci Vyšné Ružbachy, pravým brehom obmýva les Čierťaž v obci Vyšné Ružbachy, ľavým brehom obmýva les Ždiariky v obci Vyšné Ružbachy, ľavým brehom vteká do intravilánu obce a obmýva areál Ružbachy-kúpele, v južnej časti obce Vyšné Ružbachy v nadmorskej výške 612 m n. m. v intraviláne obce Vyšné Ružbachy ústi do vodného toku Rieka ako jej pravostranný prítok. Vodný tok Zálažný potok má päť prítokov.[3][4] Vodný tok Zálažný potok vzniká, preteká a ústi do Rieky v obciach Podolínec a Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Spišská Magura, v geomorfologickom podcelku Veterný vrch[5].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydronymum Zálažný potok na území obcí Podolínec a Vyšné Ružbachy má pôvod v toponyme pasienka Zálažné v obci Vyšné Ružbachy, s nesystémovou alternáciou z → ž, z priestoru ktorého priberá prítok. Motivácia pomenovania je v polohe tohto pasienka za lazom z pohľadu pomenúvateľa so stredovekým toponymickým významom druh horskej osady so skupinami domov roztrúsenými po kopcoch, kopanica. Z toponyma Zálažné rozšírením o formant a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Zálažný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Názov potoka Zálažný potok bol štandardizovaný v roku 1976[7]. V priestore slovenskej hydronymie je to jedinečné hydronymum, bez nebezpečenstva homonymie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy potokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-02-06.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-02-03]
  3. Priebeh vodného toku Zálažný potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-02-06].
  4. Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A 10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 z 11.7.1988. 58 s. S. 35, 36, 43-46, 51- 53, 56. ISBN 80-85164-14-0.
  5. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 198. 079-902-87
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 127, 128, 132, 142, 143, 154.
  7. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 149. Bratislava 1977. 79-008-76.