Tichý potok (prítok Popradu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tichý potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Obec Hniezdne
Prameň Levočská vrchovina
 - poloha Kušlajta
 - výška 713 m
 - súradnice 49°16′53″S 20°39′01″V / 49,2813°S 20,6503°V / 49.2813; 20.6503
Ústie Poprad
 - poloha Hniezdne
 - výška 523 m
 - súradnice 49°17′52″S 20°39′29″V / 49,2979°S 20,6580°V / 49.2979; 20.6580
Dĺžka 2,5 km
Rád toku IV.
Číslo hydronyma 3-01-03-872
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tichý potok[1] je potok v geomorfologickom celku Levočské vrchy a v ich geomorfologickom podcelku Levočská vrchovina[2][3] v regióne Spiš v Prešovskom kraji v okrese Stará Ľubovňa. Je pravostranným prítokom rieky Poprad. Má dĺžku 2,5 km.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v juhovýchodnej časti územia obce Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji v 713 m n. m. v lesnom extraviláne severovýchodne od vrchu a lesa Kušlajta s 838 m n. m..

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severným smerom cez lesný extravilán obce Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, obmýva úpätie vrchu a lesa Kušlajta a lesa Nízka hora. Na krátkom úseku mení smer na východ, v 597 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, mení smer na sever, vyteká z lesného extravilánu do poľnohospodárskeho extravilánu. Pravým brehom obmýva pole Kovanec, ľavým brehom obmýva lúku a pole Pod Modráňom a v 523 m n. m. ústi do Popradu ako jeho pravostranný prítok.[4] Pramení, preteká a ústi na území obce Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom pomenovania názvu potoka bola jeho vlastnosť vyjadrená v slove tichý vo význame slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlučný, s vodou s menšou hlučnosťou ako bežné potoky na okolí. Porovnaj aj názvy vodných tokov Revúca, Rimava, Hučava, Zdychava.[6] Kombináciou slova tichý a podstatného mena potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Tichý potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Hydronymum Tichý potok bolo štandardizované v roku 2007.[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Tichý potok nie je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 121, 122. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Priebeh vodného toku Tichý potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-01].
  5. Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 z 11.7.1988. Bratislava 1989. 58 s. S. 15, 16. ISBN 80-85164-14-0.
  6. Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Československa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. (Malé encyklopedie, sv. 11.) S. 257, 258.
  7. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 49. Dostupné online [2] [cit. 2024-02-01.]