Vylodenie na Kythéru
| Vylodenie na Kythéru | |
| |
| Iné názvy | |
|---|---|
| V pôvodnom jazyku | Le Pèlerinage à l'île de Cythère |
| Základné informácie | |
| Autor | Jean-Antoine Watteau |
| Rok | 1717 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 129 × 194 cm |
| Galéria | Louvre Paríž, Francúzsko |
Vylodenie na Kythéru alebo Púť na ostrov Kythéra[1] je obraz francúzskeho maliara Jeana-Antoine Watteaua (10. október 1684, Valenciennes – 18. júl 1721, Nogent-sur-Marne).
Antoine Watteau, syn pokrývača, sa najprv učil u maliara Jacquesa-Alberta Gérina vo Valenciennes. Okolo roku 1702 odišiel do Paríža, kde si na svoje živobytie pracne zarábal zhotovovaním kópií v dielňach na Pont Notre-Dame. Obrazom Vylodenie na Kythéru žiadal roku 1717 o prijatie na Académie royale de peinture et de sculpture ako peintre de fêtes galantes. Na prelome 1719 až 1720 pracoval ako žiadaný maliar v Londýne. Watteau patrí k najvýznamnejším maliarom francúzskeho rokoka 18. storočia.[2]
Watteau sa vďaka tomuto obrazu, ktorý svojim námetom fête galante predstavoval celkom novú maliarsku kategóriu, stal členom Kráľovskej akadémie. Slávny obraz stvárňuje púť milencov k bájnej Venušinej svätyni na stredomorskom ostrove Kythéra. Milenecké páry sú volne zoradené do pohybujúceho sprievodu. Postavy sú na plátne volne rozostavené od Venušinej sochy, napoly ukryté na pokraji lesa vpravo, až k rokokovo zdobenej lodi na ľavom okraji obrazu. Krajina, ponorená do teplého večerného svetla, vyžaruje veselú, nežnú náladu. Odjazd párov symbolizuje túžbu po vzdialenom šťastí, ukazuje ale tiež istú prchavosť šťastných chvíľ.[3]
Obraz má zložitú kompozícu na pomerne malom formáte. Maliar tu uplatňuje všetko, čo poznal z flámskej a holandskej maľby 17. storočia. Rubensov kolorit spojený so svetelnou maľbou N. Poussina, rytmizáciu svetla na jemne nariasených látkach, ktoré maliar prevzal od Veronesa. Rokokovosť námetu a spracovania sa prejavuje v ozdobnej obradnosti, na jemnom a kultivovanom ťahu štetca. Jeho obrazy zapôsobili aj na francúzsku kultúru, Po jeho smrti sa módny spoločenský život riadil podľa jeho obrazov (móda à la Watteau).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŽÁRY, Juraj. Umenie. Bratislava : Ikar, 2014. S. 242, 244.
- ↑ a b SÁVA, Šabouk a autorský kolektiv. Encyklopedie světového malířství. Ed. Vladimír Fiala; redakcia Jaroslav Vácha, Jaroslav Hrubý. Praha : Academia Praha, 1975. 21-092-75.
- ↑ STUKENBROCK, Christiane. 1000 mistrovských děl evropského malířství. Ed. Andrea Poláčková; redakcia Jan Heller; preklad Michaela Váňová (str. 10-493), Anna Vachudová (str. 495-1005). Praha : Nakladatelství Slovart, 2008. ISBN 978-80-7391-129-4. S. 315.