Preskočiť na obsah

Výrik rodrigueský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výrik rodrigueský

Fosílie
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mascarenotus murivorus
Milne-Edwards, 1873
Synonymá
Strix murivora Milne-Edwards, 1874
Athene murivora Milne-Edwards, 1874
Bubo leguati Rothschild, 1907[1]
Carine murivora Günther & Newton, 1879[2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Výrik rodrigueský[3] (iné názvy: kuvik rodrigueský[4]; lat. Mascarenotus murivorus[5]) je vyhynutý druh sovovitého vtáka, jeden z troch druhov z rodu Mascarenotus (po slovensky výrik). Dlho bol radený do rodu Athene.[1] Výrik pravdepodobne obýval lesy na ostrove Rodrigues (Maurícius), ktorý sa nachádza v Indickom oceáne. Bol to tunajší endemit.[5]

Informácií sa zachovalo len málo. Druh opísal Alphonse Milne-Edwards v Comptes Rendus de l'Académie des Sciences[3] na základe kostrových pozostatkov, ktoré sa odlišovali od všetkých ostatných druhov na ostrove. Od tej doby bolo objavených viac kostí a niektoré pozostatky sú stále zachované v múzeách (Cambridge, Paríž, Tring). Vták meral niečo cez 20 cm, presný vzhľad však zostáva záhadou. Niektoré správy zanechali Julien Tafforet alebo François Leguat, jedni z prvých osadníkov na ostrove. Tafforet napísal do svojej knihy Relation de l'isle Rodrigues (1726), že sa výrik podobal sove obyčajnej a pri peknom počasí sa ozýval monotónnym zvukom. Lovil vtáky a plazy. Podľa Tafforeta žil výrik na stromoch, veľmi vyvinuté kosti končatín ale poukazujú aj na život na zemi (Rodrigues bol bez predátorov, preto tu niektoré druhy vtákov stratili schopnosť lietať). Pozorovanie Leguata zase poukazujú, že výrik bola sova s vyvinutými „ušami“ (Leguat nazval vtáka hiboux, francúzským názvom pre sovy s „ušami“).[1][2]

Výrika pozoroval Tafforet roku 1726. Roku 1761 sa na Rodrigues vydal astronóm Alexandre Guy Pingré, aby tu pozoroval prechod Venuše cez Slnko. O sove sa nezmieňoval; do tej doby asi výrik na ostrove vyhynul.[1] Hrozbou sa stali ľudské aktivity. Vtáky boli lovené a les na ostrove ľudia vyrúbali;[5] pre výrika, ktorý hniezdil v dutinách stromov, to bola katastrofa.[1] Spoločne s ním vyhynuli aj iné pôvodné živočíchy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)
  2. a b FULLER, Errol. Extinct Birds. NY : Facts on File, 1988. 256 s. ISBN 978-0-8160-1833-8. S. 158. (po anglicky)
  3. a b Athene murivora (Milne-Edwards, 1873) [online]. AviBase, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2018), rev. 2018-01-27, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.
  5. a b c BIRDLIFE INTERNATIONAL. Mascarenotus murivorus [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]