Wikipédia:Písanie názvu Česko-Slovenska/Československa

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Toto je koncept odporúčania.
Odporúčanie v kocke
Písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar Československo pre obdobia rokov 1918 – 1938 a 1945 – 1990 a tvar Česko-Slovensko pre obdobia rokov 1938 – 1939 a 1990 – 1992.
Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918 – 1992) sa používa tvar so spojovníkom.

Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov a od neho odvodených adjektív a vlastných mien.

Predmet úpravy[upraviť | upraviť zdroj]

Toto odporúčanie sa vzťahuje na:

  • hlavný menný priestor,
  • kategórie,
  • šablóny.

Odporúčanie sa nevzťahuje na:

Všeobecná úprava[upraviť | upraviť zdroj]

Názov štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).

Časový úsek Názov štátu
začiatok koniec dlhý krátky skratka
28. október 1918[kom 3] 30. september 1938 Československá republika Československo ČSR
30. september 1938[kom 4] 15. marec 1939 Česko-slovenská republika Česko-Slovensko Č-SR
5. apríl 1945[kom 5] 11. júl 1960 Československá republika Československo ČSR
11. júl 1960[kom 6] 29. marec 1990 Československá socialistická republika ČSSR
29. marec 1990[kom 7] 23. apríl 1990 Česko-slovenská federatívna republika Česko-Slovensko ČSFR
23. apríl 1990[kom 8] 31. december 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika

Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje.

Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918 – 1992) sa používa názov so spojovníkom, nakoľko ide o posledný úradný názov štátu. Napr.:

  • „bilaterálne vzťahy Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu“ (1922 – 1991), ale naproti tomu „Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom z 12. decembra 1943“,
  • „zoznam prezidentov Česko-Slovenska“ (1918 – 1992), ale naproti tomu „prezident Československa Ludvík Svoboda“ (1968 – 1975),
  • „česko-slovenské národné hokejové mužstvo“ (1920 – 1992), ale naproti tomu „Československo na zimných olympijských hrách v roku 1928“.

Adjektíva viažuce sa na názov štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu.

To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píšu takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď československý alebo česko-slovenský. Napr.:

  • „československo-francúzska zmluva z 25. januára 1924“,
  • „rokovanie československej a sovietskej delegácie 29. júla 1968 v Čiernej nad Tisou“,
  • „československá hokejová reprezentácia na zimných olympijských hrách v roku 1988 v Calgary“.

Naproti tomu adjektívum, ktoré sa viaže sa na štát ako celok, teda počas celého obdobia jeho trvania, alebo ktoré sa viaže na časový úsek vytvárajúci prienik medzi obdobiami s odlišným písaním krátkeho názvu štátu sa píše v tvare česko-slovenský.

Adjektíva v rámci vlastných mien[upraviť | upraviť zdroj]

  • Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.:
  • Názvy právnických osôb sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod.
  • Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú.

Komentár[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,[1] ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované skrze dokumentácie šablón pre citáciu.
  2. ↑ Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.
  3. ↑ Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, kedy Národný výbor československý v Prahe verejne vyhlásil vznik samostatného štátu československého (zákon o zriadení samostatného štátu československého[3]). Nakoľko vtedy ešte nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia (republika, monarchia), používal sa názov československý štát (resp. Československý štát). Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.[4] Úradný názov štátu teda znel Československá republika,[5] pričom sa používal aj reverzný zápis republika Československá (resp. Republika československá).
  4. ↑ Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska Jozefa Tisu,[6] ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny, ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.[7] Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na Česko-Slovenská republika, skrátene Česko-Slovensko.
    Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie druhá republika. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ab initio), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok Mníchovská dohoda).
    Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého „předpisy vydané v [...] době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“, pričom „[d]oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“[8] (za tento deň bol určený 14. máj 1945[9]).
  5. ↑ 5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov), ktorú vymenoval prezident Edvard Beneš predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy Dočasné štátne zriadenie pôsobilo v exile.
  6. ↑ K zmene názvu štátu došlo prijatím Ústavy Československej socialistické republiky.[10]
  7. ↑ Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar Česko-slovenská federatívna republika,[11] české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka Československá federativní republika.[12]
  8. ↑ Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar Česká a Slovenská Federativní Republika v českom jazyku a Česká a Slovenská Federatívna Republika v slovenskom jazyku.[13][14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ STN ISO 690:2022-06 (01 0197), Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie (dost. 2022-09-18)
  2. ↑ Pre definíciu diela pozri napr. § 3 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
  3. ↑ Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1918, částka II, vydána dne 6. listopadu 1918, s. [9]. Dostupné online. (dost. 2022-09-26).
  4. ↑ Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1918, částka VI, vydaná dne 14. listopadu 1918, s. 30-31. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  5. ↑ Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1918, částka XVII, vydaná dne 27. prosince 1918, s. 84. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  6. ↑ Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935 – 1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. Dostupné online. (dost. 2022-09-26). „Předseda vlády sdělil: [...] přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;
    přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“
  7. ↑ Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  8. ↑ Citované podľa: Jech, Karel; Kaplan, Karel (2002), „1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku“, Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty (2. vyd.), Praha; Brno: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; Nakladatelství Doplněk, str. 97, ISBN 80-7285-012-1 
  9. ↑ § 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. Ročník 1945, částka 15, vydána dne 8. srpna 1945, s. 54. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  10. ↑ čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  11. ↑ čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  12. ↑ čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. Sbírka zákonů. Československá federativní republika. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  13. ↑ čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. Dostupné online. (dost. 2022-09-26)
  14. ↑ čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikipédia:Písanie_názvu_Česko-Slovenska/Československa&oldid=7443070“