Willard Gibbs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Willard Gibbs
americký fyzik, matematik a chemik
americký fyzik, matematik a chemik
Narodenie 11. február 1839
New Haven, Connecticut, USA
Úmrtie 28. apríl 1903 (64 rokov)
New Haven, Connecticut, USA
Podpis Willard Gibbs, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Willard Gibbs

Josiah Willard Gibbs (* 11. február 1839, New Haven, Connecticut, USA – † 28. apríl 1903, New Haven, Connecticut, USA) bol americký matematik, fyzik, chemik a vedecký publicista. Je zakladateľom fyzikálnej chémie a vektorovej analýzy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Willardov otec bol známy profesor náboženskej literatúry na Yalovej univerzite. Aj samotný Gibbs absolvoval túto univerzitu a získal tu viaceré ocenenia za matematiku a latinčinu.

Gibbsovu vedeckú činnosť môžeme rozdeliť do štyroch období:

V roku 1863 získal titul PhD. a niekoľko rokov učil na Yalovej univerzite. V roku 1866 vycestoval do Európy, strávil po jednom roku v Paríži, Berlíne a Heidelbergu, kde bol ovplyvnený fyzikmi Kirchhoffom a Helmholzom. V tej dobe bolo Nemecko vedúcou krajinou v oblasti prírodných vied. Až na tieto tri roky štúdia v Európe strávil Gibbs celý život vo svojom rodisku v New Haven.

V roku 1869 sa vrátil na Yalovu univerzitu, kde bol o dva roky menovaný profesorom matematickej fyziky a na tejto pozícii zotrval. V období medzi rokmi 1876 a 1878 napísal súbor prác o rovnováhe heterogénnych sústav, ktorá je doteraz považovaná za jeden z najdôležitejších vedeckých počinov 19. storočia a je to vôbec prvá práca z oblasti fyzikálnej chémie. V nej ako prvý využil termodynamiku na interpretáciu fyzikálno-chemických javov.

V rokoch 18801884 spojil predstavy dvoch významných matematikov, Williama Rowana Hamiltona a Hermanna Grassmana, a vytvoril novú matematickú metódu – vektorovú analýzu, ktorú využil na rozvinutie matematickej fyziky.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Willard Gibbs zomrel v roku 1903 – dva roky po tom, ako sa začala udeľovať Nobelovej ceny a pravdepodobne len preto ju nezískal. V roku 1901 sa však stal laureátom Copleyovej medaily, v tej dobe jedného z najprestížnejších ocenení vo vede.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Metóda geometrickej predstavy termodynamických vlastností hmoty – 1873
  • Elementárne princípy štatistickej mechaniky, rozpracované v súvislosti s racionálnym odôvodnením termodynamiky – 1902

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]