Západná brána (Chisaria)
| Západná brána (Западната порта) | |
| antická mestská brána | |
 pohľad na bránu z východu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Súradnice | 42°30′05″S 24°42′05″V / 42,50139°S 24,70139°V |
| Výška | 10 m |
| Pre verejnosť | prístupné |
| Stav | ruiny |
  | |
| Wikimedia Commons: West gate, Hisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Západná brána (bulh. Западната порта – Zapadnata porta),[1][2][3] prípadne Západná centrálna brána (bulh. Западна централна порта – Zapadna centralna porta),[4] alebo Západná pevnostná brána (bulh. Западна крепостна порта – Zapadna krepostna porta)[5] sú ruiny antickej mestskej brány, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis. Spolu s južnou bránou ide o najlepšie zachované brány Diocletianopolu.[1][2][4][5] Kultúrna pamiatka národného významu.[6]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa neďaleko dnešných kúpeľov Rusalka.[5] Ide o jednu zo štyroch hlavných vstupných brán do mesta.[1]
Zo všetkých brán je do súčasnosti najlepšie zachovaná[1] v pôvodnom vzhľade.[5] Je tvorená klenutým priechodom, pričom po stranách priechodu sa tak ako pri južnej bráne nachádzali veže štvorcového pôdorysu.[1] Ide o jediné miesto v opevnení rímskeho mesta Diocletianopolis, kde je možné vidieť úplne pôvodné fasádne murivo z pevnostnej steny.[5] V priechode sa nachádzali drevené dvojkrídle dvere.[1]
Dochovaná je do výšky 10 metrov.[5]
Pamiatková ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Je kultúrnou pamiatkou národného významu v rámci opevnenia mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádza na území dnešného mesta Chisaria a bolo vyhlásené za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1966 pod názvom Chisarská pevnosť, pevnostné hradby a opevnenia (bulh. Хисарска крепост, крепостни стени и крепостни съоръжения – Chisarska krepost, krepostni steni i krepostni săorăženija). Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota pamiatky.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na bránu a okolie z východu -
pohľad na bránu zo západu -
detail z brány s mramorovou doskou označujúcou pamiatku
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 30. (po bulharsky)
- ↑ a b NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
- ↑ ГАТЕВ, Андон. Хисаря – назад във времето на Римската империя [online]. patekite.info, 2018-04-22, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” [online]. hisarbg.com, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Западна Крепостна Порта [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západná brána (Chisaria)
