Preskočiť na obsah

Zakaukazská demokratická federatívna republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Закавказская демократическая федеративная республика
 Zakaukazský komisariát 1918 – 1918 Gruzínska demokratická republika 
Arménska republika (1918 – 1920) 
Azerbajdžanská demokratická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Ruské provincie na Kaukaze (1882)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Zakaukazský rubeľ
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Zakaukazský komisariát Zakaukazský komisariát
Nástupnícke štáty:
Gruzínska demokratická republika Gruzínska demokratická republika
Arménska republika (1918 – 1920) Arménska republika (1918 – 1920)
Azerbajdžanská demokratická republika Azerbajdžanská demokratická republika

Zakaukazská demokratická federatívna republika (ZDFR, rus. Закавказская демократическая федеративная республика (ЗКДФР), Zakavkazskaja demokratičeskaja federativnaja respublika), známa tiež pod menom Zakaukazská federácia, bol štátny útvar rozkladajúci sa na území dnešného Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Existoval však iba tri mesiace. Vznikol 24. februára a rozpadol sa 28. mája 1918.

Vznik republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento štátny útvar je jedným z výsledkov udalostí počas revolúcie v Rusku v roku 1917, keď ruská dočasná vláda utvorila Zakaukazský výbor, ktorý mal spravovať územie patriace Rusku v Zakaukazsku. 10. februára 1918 bol zvolaný Zakaukazský sejm, ktorému predsedal gruzínsky menševik Nikolaj Čcheidze, a rozhodlo sa v ňom, že sa Zakaukazsko stane nezávislým štátom. Presne za štrnásť dní sa tak stalo.

Zánik republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Existencia tejto republiky však nemala dlhé trvanie. Po uzavretí Brestlitovského mieru bol Kaukazský sejm nútený zasadnúť k rokovaciemu stolu s Turkami, aby zabránil útoku niekoľkokrát početnejšie tureckej armády na novo vzniknutú republiku. Prvá konferencia sa konala v Trabzone. Zakaukazská republika na jej základe musela vypratať celé západné Arménsko a ešte sa vzdať pôvodných arménskych území s mestami Batumi, Kars a Ardahan. Zmluva obsahovala aj demilitarizáciu všetkých ruských a arménskych jednotiek v oblasti.

Ďalšia mierová konferencia sa konala v Batumi v máji 1918. Turci predložili nároky na arménske mestá Gjumri a Ečmiadzin a dokonca na neskoršie hlavné mesto Gruzínska Tbilisi. V neúnosnej situácii sa ako prvé 26. mája 1918 od ZFDR odtrhlo Gruzínsko. Zostávajúce dve časti ZFDR, Arménsko a Azerbajdžan, sa osamostatnili o dva dni neskôr a federácia tak prestala existovať.