Zvieracia farma

Zvieracia farma
Animal Farm: A Fairy Story
Prvé vydanie knihy
Autor	George Orwell
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	Spojené kráľovstvo
Nakladateľstvo originálneho vydania	Secker and Warburg, Londýn, Anglicko
Dátum 1. vydania originálu	17. august 1945
Literárny žáner	politická satira
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 1998 Vydavateľstvo Slovart Prekladateľ Miloš Ruppeldt Počet strán 101 ISBN ISBN 80-7145-286-6
Literárny portál

Zvieracia farma (angl. Animal Farm) (prvýkrát bola publikovaná 17. augusta 1945 v Spojenom kráľovstve) je považovaná za najznámejšie dielo Georga Orwella. Ide o politickú satirickú novelu. Orwell vo svojom diele opisuje priebeh revolúcie, ktorá bola pre ľud predstavená ako oslobodenie, no nakoniec sa z nej stane totalitný systém.

Autor nám vyrozpráva príbeh domácich zvierat, ktoré vyvolajú vzburu na farme (Panská farma), ktorú vlastní pán Jones. Revolúcia sa zvieratám vydarí a dúfajú, že sa im nakoniec na farme podarí vytvoriť také podmienky pre život, aby si boli všetky zvieratá na farme rovné, slobodné a šťastné. Nakoniec sa však všetko vykľuje inak a farma bude naďalej v takom zlom stave, ako to bolo za éry pána Jonesa.

Podľa Orwella táto bájka odráža udalosti v Rusku od cárizmu po Februárovú revolúciu a potom život počas stalinistickej éry v Sovietskom zväze.

Autor Zvieracej farmy, George Orwell, bol demokratickým socialistom a práve preto neraz kritizoval Josifa Stalina a jeho totalitný režim v Sovietskom zväze. Skúsenosti s komunizmom načerpal počas španielskej občianskej vojny (1936), v ktorej bojoval. Je dôležité poznamenať, že George Orwell svoje skúsenosti rozsiahlejšie opisuje vo svojej knihe Hold Katalánsku (angl. Homage to Catalonia).

Autor svoje dielo, Zvieraciu farmu, opísal v liste Yvonne Davetovi ako „satirický príbeh útočiaci na Stalina“ („un conte satirique contre Staline“).

Vo svojej knihe Why I write (1946) (v preklade „Prečo píšem“) vypovedá o tom, že Zvieracia farma je jeho prvé dielo, v ktorom dal politický a umelecký štýl do jedného celku.

Dej novely

Zle spravovaná pána Jonesa je zrelá na vzburu. Jednej noci usporiada povýšenecké prasa Starý Major konferenciu, na ktorej vyzýva na zvrhnutie ľudí a učí zvieratá revolučnú pieseň s názvom "Zvery Anglicka". Keď Starý Major zomrie, dve mladšie prasce, Snehuliak a Napoleon, prevezmú velenie a zorganizujú vzburu, vyháňajú pána Jonesa z farmy a premenujú ju na "Farmu zvierat". Prijmú nasledovných sedem prikázaní, ktoré napíšu na stenu stodoly veľkými písmenami:

1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ. 2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. 3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať. 4. Nijaké zviera nebude spať v posteli. 5. Nijaké zviera nebude piť alkohol. 6. Nijaké zviera nezabije iné zviera. 7. Všetky zvieratá sú si rovné.

Snehuliak začína zvieratá učiť čítať a písať, zatiaľ čo Napoleon vychováva mladé šteňatá. Na počiatku je jedla dostatok a farma funguje bez problémov. Čoskoro sa ale prasatá vyčleňujú z rovnostárskeho spoločenstva do privilegovanej vrstvy a doprajú si nejednu výhodu. Po neúspešnom pokuse pána Jonesa a jeho spoločníkov o znovudobytie farmy (neskôr nazvanom "bitka o kravín") oznámi Snehuliak svoje plány na modernizáciu farmy výstavbou veterného mlyna. Napoleon s týmto nápadom nesúhlasí a spor vyvrcholí tým, že Napoleonove psy vyženú Snehuliaka z farmy.

Napoleon zavedie zmeny v riadení farmy a nahradí schôdze výborom ošípaných, ktoré budú rozhodovať o farme. Prostredníctvom mladého prasiatka menom Pištík si Napoleon pripisuje zásluhy za nápad s veterným mlynom. Zvieratá pracujú usilovnejšie s prísľubom ľahšieho života vďaka veternému mlynu.

Keď zvieratá zisťujú, že sa veterný mlyn po prudkej búrke zrútil, Napoleon a Pištík presvedčia zvieratá, že za všetkým stojí Snehuliak - vytvárajú z neho triedneho nepriateľa. Začnú čistiť farmu od zvierat, ktoré Napoleon obvinil zo spolčovania s ním. Nasleduje vlna násilia a propagandy zameranej na vyzdvihnutie Napoleonových často neexistujúcich činov. Za všetko zlé môže naopak Snehuliak. Napriek útrapám sa zvieratá dajú upokojiť Napoleonovou rétorikou, že sa majú lepšie ako za pána Jonesa, ako aj neustálym bľačaním oviec "štyri nohy dobré, dve zlé". V tej chvílu už začínajú miznúť niektoré nápisy zo steny stodoly.

Susedný farmár pán Frederick zaútočí na farmu a pomocou výbušného prachu vyhodí do vzduchu obnovený veterný mlyn. Hoci zvieratá bitku vyhrajú, stojí ich to veľa síl, pretože mnohé z nich, vrátane koňa Boxera, sú zranené. Hoci sa Boxer zotaví, nakoniec pri práci na obnove veterného mlyna skolabuje. Odvezú ho mimo farmu a osol menom Benjamin na to upozorní zvieratá, ale Pištík tento poplach rýchlo rozptýli a zvieratá presvedčí, že Boxera vezú do zvieracej nemocnice.

Roky plynú, veterný mlyn sa prestavia na ďalší, ktorý farme prináša dobrý príjem. Ideály z počiatku fungovania Zvieracej farmy sú však zabudnuté, pričom Napoleon presadzuje názor, že najšťastnejšie zvieratá žijú jednoduchý život. Sám však, so svojim kruhom najbližších, žije luxusne a prasatá sa čím ďalej tým viac začínajú ponášať na ľudí. Chodia vzpriamene, nosia biče, pijú alkohol a nosia oblečenie. Popevok "Štyri nohy dobré, dve zlé" je zmenený na "Štyri nohy dobré, dve lepšie". Sedem prikázaní je skrátených na jedinú vetu: "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie".

Na záver zvieratá cez okno pozorujú, ako prasce sedia za jedným stolom s ľuďmi a je nemožné medzi nimi rozlíšiť.

Postavy

Prasatá

• Starý Major – Karl Marx / Lenin – starý a skúsený, ktorý dáva rady mladším generáciám
• Napoleon – Stalin – krutý vodca
• Snehuliak – Lev Trockij – Napoleonov najväčší rival, ktorý bol následne vyhnaný z farmy, presne tak ako bol Lev Trockij vyhnaný Stalinom
• Kvičiak – propaganda – dokáže fantasticky manipulovať s ostatnými zvieratami, klame, prekrúca a mení pravdu, pošpiňuje meno vinných i nevinných
• Minimus – Vladimir Vladimirovič Majakovskij – básnik a spisovateľ, ktorý napísal druhú i tretiu hymnu Zvieracej farmy. Svojimi umeleckými dielami vyzýva čitateľov, aby milovali ich vodcu, Napoleona
• Štyri mladé ošípané prasce – Grigorij Zinovjev, Lev Borisovič Kamenev, Nikolaj Bucharin, Alexej Rykov – prvé zvieratá na farme, ktoré boli zabité, lebo sa sťažovali na Napoleonove vládnutie. Po popravení bola ich smrť rýchlo ututlaná. V reálnom svete sa táto akcia nazýva veľký teror.
• Mladé prasce – komsomolci – prvá generácia zvierat, ktorá bola už odmala vychovávaná podľa Napoleonovej ideológie

Ľudia

• Pán Jones – cár Mikuláš II. – vládca farmy, ktorý nechal zvieratá hladovať a farmu viedol v zlom stave. Cár Mikuláša II. nevládol najlepším spôsobom, totižto jeho ľud hladoval. Cára boľševici zavraždili, v Zvieracej farme sa ho zvieratá len zbavili.
• Pán Frederick – Adolf Hitler – pán Frederick je majiteľom farmy Majer. Pán Frederick znázorňuje Adolfa Hitlera, kto bol spojenec s Napoleonom. Spolupracovali, keďže Napoleon mu predal drevo. Nakoniec vysvitlo, že peniaze, ktorými pán Frederick platil boli falošné a pár dní na to zaútočil na Zvieraciu farmu spolu so svojimi mužmi. Zničili mlyn, ktorý zvieratá stavali dva roky. Tieto udalosti pravdepodobne odkazujú na Pakt Ribbentrop-Molotov a Operáciu Barbarossa.
• Pán Pilkington – pán Pilkington je majiteľom farmy Líščí les. Bol síce bohatší a mal viac pôdy ako pán Frederick, no i tak bola jeho farma v horšom stave. Pána Pilkingtona znepokojuje revolúcia, ktorú vyvolali zvieratá na Panskej farme. Obáva sa, že by sa to na jeho farme mohlo tiež stať.
• Pán Whymper – Pán Whymber spolupracuje s Napoleonom. Zo začiatku na Zvieraciu farmu dováža potreby pre zvieratá ako sú psie odmeny, alebo parafínový vosk, ale neskôr je skôr donášateľom alkoholu pre prasce.

Koňovité zvieratá

• Boxer – Alexej Grigorievič Stachanov – oddaný, verný, láskavý a silný kôň, ktorý by bol obetoval i život za jeho vodcu Napoleona a jeho rozkazy. Boxer nie je najbystrejším zvieraťom na farme, je naivný, ale pracovitý zároveň. Sám raz vyhlásil, že „Napoleon má vždy pravdu“ a že Snehuliak nikdy nechcel pre Zvieraciu farmu to najlepšie. Napriek Boxerovej oddanosti a vernosti ho Napoleon pošle k mäsiarovi, kde ho proti jeho vôli zabijú. Prasce ukážu sfalšovaný dokument o tom, že Boxer zomrel u zverolekára na starobu.
• Ďatelinka - starostlivá kobyla, ktorá sa obáva najmä pre Boxera kvôli jeho namáhaniu. Ďatelinka pozná všetky písmená abecedy, ale nevie ich dať dokopy, a tak nedokáže čítať.
• Moly – tí, ktorí opustili Rusko po padnutí cárizmu – Molly je krásna, mladá, biela kobyla, ktorá si zvykla na pána Jonesona a nepáčilo sa jej nové vedenie farmy, kvôli čomu neskoršie utiekla zo Zvieracej farmy na inú.
• Benjamin – George Orwell – Benjamin je somár, no predsa jedno z najmúdrejších a najbystrejších zvierat na farme. Je cynický, ironický. Jedno z mála zvierat, ktoré dokáže okrem prasiat dokonale čítať. Benjamin je už starší, práve preto vie, že zmena k lepšiemu nenastane ani počas vládnutí prasiat. V novele sám raz poznamenal, že život na farme bude rovnaký a to nie je dobré. Podľa akademika Morrisa Dicksteina je Benjamin Orwellovým alter egom. Po publikovaní Zvieracej farmy ho nazval Donkey George, v preklade Osol George.

Ostatné zvieratá

• Šteniatka – tajná polícia (KGB) – malé šteniatká boli po ich narodení psom odobraté. Vychoval ich Napoleon, ktorý ich neskôr použil ako obranu. Tieto psy po celý svoj život chránili Napoelona, okrem toho vyhnali Snehuliaka zo Zvieracej farmy, samozrejme, na Napoleonov povel.
• Mojžiš – ortodoxná cirkev – George Orwell vo svojej novele znázorňuje ortodoxnú cirkev ako čierneho havrana. Mojžiš je zviera na farme, ktorého sa chcú prasce zbaviť, no predsa sa ho nedá umlčať – presne ako aj cirkev: v totalitárnom režime nenachádza svoje miesto, no predsa sa ju nedá zahubiť. Mojžiš vždy rozpráva o krajine zvanej Lízanková vysočina, ktorá má predstavovať posmrtný život.
• Muriela – je priateľská koza, ktorá má so všetkými zvieratami na farme dobrý vzťah. Podobne ako Benjamin, je jedna z mála zvierat okrem prasiat, ktorá dokážu dokonale čítať.
• Ovce – naivný, až tupý dav, ktorý plní všetky rozkazy – Ovce v Zvieracej farme predstavujú tupý dav. Šíria klebety o Snehuliakovi, ktoré nie sú pravdivé – roztrúbia ich, pretože im to prikázal ich vodca Napoleon. Ovce sú až natoľko tupé, že si nedokážu zapamätať ani len pravidlá farmy. Pre to ich prasce naučia jednu vetu, ktorú si dookola opakujú: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé“. Na konci novely, keď sa prasce naučia chodiť po dvoch nohách, ich túto vetu preučia na „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie“.
• Sliepky – sliepkam bolo sľúbené, že už od nich nikdy viac neodoberú ich vajcia, tak ako to bolo za Jonesonovej éry. Tento sľub sa však čoskoro poruší, keď chcú prasce predávať vajcia na trhu. Sliepky sa ako prvé zvieratá proti Napoleonovi vzbúria tým, že zhodia vajcia zo strechy na zem, čím sa porozbíjajú. Ich rebélia bola však neúspešná.
• Kravy – kravám sa sľúbi, že ich mlieko im po revolúcii nebude odobraté a že ich môžu použiť výlučne na chov malých teliatok. Tento sľub sa však tatktiež poruší – prasce si mlieko doprajú, zatiaľčo iným zvieratám takýto luxus nedovolia.
• Mačka – lenivá mačka, ktorá nikdy nepracuje. Jej výhovorky sú také presvedčivé, že im každý uverí. Raz, keď sa malo hlasovať, vysvitlo, že mačka hlasovala za obe možnosti.

Ocenenia

V roku 1946 získala cenu Hugo za najlepšiu novelu.

V roku 2011 získala cenu Prometheus (Prometheus Award).

Zvieracia farma je považovaná za 13. najlepšiu knihu vôbec (NPR Top 100 Science Fiction and Fantasy Books Modern Library 100 Best Novels).

Kritika

George Orwell pracoval na Zvieracej farme od novembra roku 1943 až po február 1944. Počas tohto obdobia Spojené kráľovstvo bojovalo proti nacistickému Nemecku spolu so Sovietskym zväzom. Novela bola kritikou stalinizmu a Orwell v predslove kritizoval britskú autocenzúru, pretože sa občania aj tlač vyjadrovali k Sovietskemu zväzu zdržanlivo. Zviaracia farma sa stala úspešnou až po vypuknutí Studenej vojny, keď sa medzi západnými veľmocami a Sovietskym zväzom vytvoril konflikt.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Animal Farm na anglickej Wikipédii a Farma zvířat na českej Wikipédii.