Preskočiť na obsah

Závislosť (medicína)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Závislosť je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie choroba (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle), a to choroba definovaná takto: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku.

Alternatívny názov pre drogovú závislosť je toxikománia (slovo pochádza z gréčtiny: toxikos – smrteľný, jedovatý; mania – šialenstvo). Niekedy sa nesprávne označuje názvom narkománia. V psychológii je definícia rozšírená aj o túžbu a potrebu po istých formách správania. Závislosť (návyk) je nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky. Závislosť patrí do odboru klinickej psychopatológie.

Rysy závislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Prejavy závislosti od určitého predmetu závislosti môžeme zhrnúť nasledovne[1]:

  • silná túžba a rastúca chuť po predmete závislosti
  • znížené sebaovládanie (súvisí počiatkom, ukončením alebo množstvom užívania predmetu závislosti)
  • zvyšovanie tolerancie voči predmetu závislosti a následné zvyšovanie dávok
  • možné abstinenčné príznaky po vysadení (psychické: podráždenosť, depresívnosť, agresivita, ale môžu sa vyskytnúť i silné telesné príznaky)
  • pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i napriek jasným dôkazom o škodlivosti
  • zanedbávanie povinností, rodiny, priateľov, koníčkov…

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Závislosti môžeme rozdeliť podľa predmetu závislosti na dve hlavné skupiny:

  • drogové závislosti
  • návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).

Drogové závislosti sa delia podľa užívaného typu drogy:

  1. alkoholo-barbiturátový typ (napr. Diazepam, Lexaurin, Xanax, Neurol, Meprobamat)
  2. amfetamínový typ
  3. kanabisový typ (napr. hašiš, marihuana)
  4. kokaínový typ
  5. halucinogénny typ (napr. Mescalin, LSD)
  6. opiátový typ (napr. Alnagon)
  7. solvenciový typ (napr. čuchanie toluénu, acetónu)
  8. nikotinizmus
  9. kofeínizmus

Tento zoznam drogových závislostí vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia[2]. Nezahŕňa alkoholizmus, aj keď alkoholické nápoje sú jedny z najčastejšie užívaných drog.

Návykové konanie môže byť mimoriadne rôznorodé, ako príklad spomedzi mnohých môžeme uviesť nasledujúce závislosti:

Príčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre mechanizmus vzniku závislosti existuje viacero teórií a medicínsky výskum ostatných rokov posunul túto problematiku o veľký krok vpred. Významnú úlohu vo patobiológii vzniku závislosti zohráva tzv. endokanabinoidný systém /EKS/, ktorý bol objavený v 80-tych rokoch minulého storočia. Ľudské telo si aj samé produkuje svoje vlastné drogy-narkotiká. Ich účinok sa prejavuje cez príslušné receptory. Ich aktivácia ovplyvňuje početné neurohormonálne systémy organizmu.

Endokanabionoidný systém organizmu spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti od niektorých návykových látok. EKS získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia, podobne ako ďalšie drogy v ľudskom tele o. i. prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov spoluzodpovedá na úrovni CNS sa psychotropné účinku, má však aj celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza však k narušeniu energetickej rovnováhy. Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.

Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu akéhokoľvek druhu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu, nikotínu a iných drog, stresu v užšom zmysle slova /veľa práce, vysedávanie pri PC, nedostatok pohybu/, vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EKS, a z toho vyplývajúcich psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky .

Summa summarum, príčiny vzniku závislostí sú: 1. patofyziologické

  • Chemické pôsobenie drogy: Užitie určitého minimálneho množstva drogy vedie k závislosti. Drogy viac či menej ovplyvňujú činnosť celého organizmu aj prostredníctvom CB receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského tela.

2. psychosociálne

  • "Samoliečba:" Ľudia, ktorí trpia fyzickými alebo psychickými ťažkosťami v dôsledku choroby, zlej životosprávy alebo nezdravého prostredia, siahajú po alkohole a iných drogách ako po prostriedku, ktorý im na krátky čas prinesie úľavu, zriedkavejšie (ťažšia dostupnosť) si pokútne zháňajú návykové upokojujúce lieky a (hlavne mladí ľudia) sú náchylnejší neodolať ponúknutej ilegálnej droge.
  • Podľahnutie okoliu: Ak je droga súčasťou subkultúry (napr. marihuana alebo heroín) alebo dominantnej kultúry (napr. alkohol, cigarety, nikotín), k vzniku závislosti môže viesť snaha "zapadnúť" do skupiny.

Právo

[upraviť | upraviť zdroj]

Popri medicínskej definícii toxikománie existuje aj kriminálna alebo sociálna definícia, podľa ktorej je toxikománia nebezpečný sociálny jav bez ohľadu na to, či toxikomani pociťujú symptómy závislosti alebo nie. Kriminálna definícia predpokladá, že užívanie drogy je dobrovoľným rozhodnutím jednotlivca, za ktoré môže byť toxikoman braný na zodpovednosť. Za obzvlášť nebezpečnú činnosť sa považuje šírenie toxikománie, čiže lákanie alebo tlačenie niekoho iného k toxikománii.

Psychológia závislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Súvisiace duševné poruchy

[upraviť | upraviť zdroj]

U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti. Duševné poruchy súvisiace so závislosťou môžeme rozdeliť nasledovne[3]:

  • Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti. Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým od drogy, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva, drogy, alkohol...).
  • Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou. Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
  • Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania. Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).

Obmedzenie slobody osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Závislosť znamená obmedzenie slobody osobnosti.

Napriek tomu si privykajúca osoba pri vytváraní závislosti po dlhú dobu neuvedomuje svoje obmedzenia či iné negatíva vyplývajúce zo vznikajúcej závislosti. Neskôr sa pokúša chorobný stav spojený so vzniknutou závislosťou popierať a odvykaniu sa spravidla po dlhú dobu bráni. Odvykanie v pokročilom štádiu sťažuje aj výskyt telesných abstinenčných príznakov, ktoré si pri odvykaní vyžadujú často komplexnú nemocničnú starostlivosť.

Závislosť ako deformácia vášnivosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Dr. Pándy László sa závislosť vytvára deformáciou prirodzenej a zdravej vášnivosti[4].

Ľudská vášeň sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činnosťou mozgu, predovšetkým s činnosťou amygdaly. Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie[chýba zdroj]). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s tvorivou činnosťou a pod., prežívaná vášeň mu dodáva oduševnenie, podporuje kreativitu, ľudskú vynaliezavosť, vedie k plnému prežívaniu života.

Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Mgr. Jiří Bulíček. Závislosti [online]. [Cit. 2007-12-29]. Dostupné online. Archivované 2007-12-18 z originálu.
  2. ↑ Mgr. Jiří Bulíček. Závislosti [online]. [Cit. 2007-12-30]. Dostupné online. Archivované 2007-12-18 z originálu.
  3. ↑ Psychická onemocnění a drogy [online]. [Cit. 2007-12-29]. Dostupné online. Archivované 2007-11-19 z originálu.
  4. ↑ Dr. Pándy László. Therapy and rehabilitation of addiction [online]. [Cit. 2007-12-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Závislosť_(medicína)&oldid=7683214“