Zobrazenie zdroja stránky Čína

{{Na revíziu}}
{{Iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Čínska ľudová republika
| 2. pád názvu = Číny
| Vlajka = Flag of the People's Republic of China.svg
| Znak = National Emblem of the People's Republic of China.svg
| Poloha = CHN_orthographic.svg
| Motto = nie je
| Hymna = 義勇軍進行曲/义勇军进行曲<br/>([[Pochod dobrovoľníkov]])
| Dlhý miestny názov = 中华人民共和国 <br /> Čung-chua žen-min kung-che-kuo
| Krátky miestny názov = Čung-kuo
| Hlavné mesto = [[Peking]]
| ŠírkaSt = 39
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 116
| DĺžkaMin = 23
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Šanghaj]]
| Úradné jazyky = [[čínština]]
| Štátne zriadenie = [[ľudová demokracia|ľudovodemokratická]] [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Si Ťin-pching ]]<br />[[Li Čchiang]]
| Vznik = [[1. október]] [[1949]]
| Susedia = [[Afganistan]], [[Bhután]], [[India]], [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Laos]], [[Mongolsko]], [[Mjanmarsko]], [[Nepál]], [[Pakistan]], [[Rusko]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika]], [[Tadžikistan]], [[Vietnam]]
| Rozloha = 9 596 961
| Poradie rozloha = 4
| Rozloha vody = 268 715
| Percento vody = 2,8
| Odhad počtu obyvateľov = 1 403 500 365
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2016
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 1
| Sčítanie počtu obyvateľov = 1 339 724 852
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 145
| Poradie hustota = 83
| HDP = 14,092 bilióna
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 2
| HDP na hlavu = 18 066
| Poradie HDP na hlavu = 79
| HDI = 0,752
| Rok HDI = 2017
| Poradie (HDI) = 86
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[čínsky jüan|jüan]]
| Kód meny = CNY
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +8
| Letný čas = ''bez zmeny''
| UTC posun leto = +8
| Medzinárodný kód = CHN / CN
| Kód motorových vozidiel = RC
| Internetová doména = .cn
| Smerové telefónne číslo = 86
| Poznámky = Gramotnosť: 92 %
}}

[[Súbor:Velký_sál_lidu,_Peking.jpg|vpravo|náhľad|Peking]]
[[Súbor:China Shenzhen Walmart-entrance.jpg|náhľad|Šenčen]]
[[Súbor:Ch-map cropped.jpg|vpravo|náhľad|Mapa Číny]]

'''Čína''' ([[Čínština|čín.]] 中国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng guó''; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar '''Čínska ľudová republika''' ([[Čínština|čín.]] 中华人民共和国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng huá rén mín gòng hé guó''), skratkou '''ČĽR''' (medzinárodne [[ISO 3166-2:CN|''CN'']]),<ref>{{Citácia knihy
 | titul = Jména států a jejich územních částí
 | url = http://cuzk.cz/Zivotni-situace/Poradci-a-poradni-organy/Nazvoslovna-komise-CUZK/Geograficke-nazvoslovne-seznamy/Seznam-jmen-statu-a-jejich-uzemnich-casti.aspx
 | vydavateľ = Český úřad zeměměřický a katastrální
 | miesto = Praha
 | rok = 2009
 | vydanie = 4. rozšířené a přepracované
 | počet strán = 111
 | kapitola = Asie
 | strany = 33–34
 | isbn = 978-80-86918-57-0
 | jazyk = 
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = CN, ISO 3166 Country Codes
 | url = https://www.iso.org/obp/ui/#iso:code:3166:CN
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 2018
 | dátum prístupu = 2018
 | vydavateľ = International Organization for Standardization
 | jazyk = anglicky
}}</ref> je [[štát]] ležiaci vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]]. S&nbsp;1,4&nbsp;miliardami obyvateľov je Čína, spolu s [[India|Indiou]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = N
| meno = Tomáš Vasilko, Denník
| titul = V Číně klesla populace, lidé mají velmi málo dětí. Je to neskutečný propad, říká demograf
| periodikum = Deník N
| url = https://denikn.cz/1060556/v-cine-klesla-populace-lide-maji-velmi-malo-deti-je-to-neskutecny-propad-rika-demograf/
| dátum vydania = 2023-01-20
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-01-20
}}</ref> [[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov|najľudnatejšou krajinou sveta]], rozloha 9,6&nbsp;milióna km² z nej robí [[Zoznam štátov podľa rozlohy|štvrtý najväčší štát]]. Čína sa rozkladá naprieč piatimi [[Časové pásmo|časovými pásmami]] a susedí s 14 krajinami, čo je po [[Rusko|Rusku]] druhý najvyšší počet na svete. Krajina sa člení na&nbsp;23 [[Provincie v Číne|provincií]],<ref group="p.">Za jednu z provincií je Čínskou ľudovou republikou [[de iure]] nárokovaný ostrov [[Taiwan (Čínska ľudová republika)|Tchaj-wan]], ktorý je [[de facto]] pod správou [[Taiwan|Čínskej republiky]].</ref> päť [[Autonómne oblasti v Číne|autonómnych oblastí]], štyri [[priamo spravované mestá v Číne]] ([[Peking]], [[Tiencin|Tchien-ťin]], [[Šanghaj]], [[Čunking|Čchung-čching]]) a dve [[Osobitná administratívna oblasť|osobitné administratívne oblasti]] ([[Hongkong]] a [[Macao]]). Hlavným mestom Číny je [[Peking]], najľudnatejším mestom je [[Šanghaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Top 10 Largest Cities in China, the Most Populous in China
| periodikum = www.chinahighlights.com
| url = https://www.chinahighlights.com/travelguide/top-large-cities.htm
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2022-09-22
}}</ref>

Čínska civilizácia, rozvíjajúca sa pôvodne v úrodnom povodí [[Žltá rieka|Žltej rieky]] vo [[Veľká čínska nížina|Veľkej čínskej nížine]], patrí k najstarším na svete. Hoci sú jej počiatky zahalené v hmle legiend, obvykle sa umiestňujú do obdobia 2000 rokov pred n. l. Čínsky štát niekoľkokrát v dejinách zmohutnel, bol rozbitý, a potom sa znovu zjednotil. Vo fázach rozmachu bola Čína vždy poprednou svetovou ekonomickou mocnosťou, okrem iného vďaka preslávenej [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]], a tak isto miestom rozvoja vedy a technológií - možno jej pripísať vynález [[kompas]]u, [[papier]]a, [[Pušný prach|strelného prachu]] či [[Tlač z výšky|kníhtlače]]. 19. storočie bolo pre Čínu však dobou stagnácie, oneskoreného prenikania rysov modernej civilizácie i mocenského poníženia. To viedlo v roku 1912 k pádu tisícročného [[Monarchia|monarchického]] systému a vzniku [[Čínska republika (1912 – 1949)|republiky]], ktorej modernizačné snahy boli však zabrzdené [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskou vojnou]] medzi [[Kuomintang|nacionalistami]] a [[Komunistická strana Číny|komunistami]] (od 1927) a [[Druhá čínsko-japonská vojna|agresiou]] [[Japonsko|Japonska]] (od 1937). V roku 1949 nakoniec krajinu, až na malý ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]], ovládli komunisti. Vytvorili [[Totalitarizmus|totalitný systém]] s [[Príkazová ekonomika|centrálne riadenou ekonomikou]]. Mnoho spoločenských a ekonomických experimentov, ktoré vyvrcholili tzv. [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnou revolúciou]], viedlo však len k stagnácii, hoci Čína dosiahla istých diplomatických úspechov (od roku 1971 sa stala stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] s&nbsp;právom [[Veto|veta]], keď bolo toto postavenie odoprené [[Taiwan|Čínskej republike]] teda Tchaj-wanu) a vojenských (vstup medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové veľmoci]]). Skutočný rozmach však priniesli až [[Štyri modernizácie|ekonomické reformy]] [[Teng Siao-pching]]a začaté v roku 1978, ktoré v Číne zaviedli [[voľný trh]]. Zahájilo sa obdobie bezprecedentného ekonomického rastu. S tým išiel ruka v ruke rast [[Geopolitika|geopolitického]] vplyvu a zisk statusu [[superveľmoc]]i. Trauma veľmocenského poníženia z 19. storočia bola symbolicky prekonaná aj tým, keď Čína dostala pod svoju kontrolu posledné európske [[Kolónia (geopolitika)|kolónie]] na svojom území, teda [[Hongkong]] a [[Macao]]. Vznáša nárok aj na ostrov Tchaj-wan a niekoľko ďalších menších území, tieto oblasti sú avšak spravované vládou [[Taiwan|Čínskej republiky]], ktorá ale zatiaľ nechce byť samostatným štátom a formálne si aj naďalej robí nárok na vládu v celej Číne. Aj keď reformy Čínu veľmi priblížili k západnému ekonomickému modelu a životnému štýlu, v politickej oblasti si uchováva systém [[Stranícka diktatúra|vlády jednej strany]] a rysy [[Diktatúra|diktatúry]].

Stále silnejšie geopolitické partnerstvo spája Čínu s [[Rusko|Ruskom]]. Spoločne sa snažia vytvoriť blok, ktorý by oponoval Európe, [[Spojené štáty americké|Spojeným štátom]] a ich ázijským spojencom, ako sú Japonsko a [[Južná Kórea]]. Napätie týchto dvoch veľkých blokov sa niekedy označuje za [[Druhá studená vojna|druhú studenú vojnu]]. O možnosti, že by medzi týmito dvoma blokmi spadla nová [[železná opona]], sa začalo silno diskutovať hlavne po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]], rovnako ako o tom, ako veľmi sú záujmy Ruska a Číny v tejto veci zladené - čínsky vplyv bol od 80. rokov postavený na otvorenej globalizovanej ekonomike a vývozu do západných krajín.

V roku 2012 sa Čína stala najväčšou ekonomikou sveta z hľadiska [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP) v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]]. Z hľadiska nominálneho HDP je druhou najväčšou ekonomikou po Spojených štátoch. Tak isto je druhá na svete podľa kritéria [[Spoločenské bohatstvo|národného bohatstva]]. Krajina je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom. Jej bohatstvo však nie je v čínskej spoločnosti rozložené rovnomerne (má omnoho vyššiu [[Príjmová nerovnosť|mieru ekonomických rozdielov medzi ľuďmi]] než Európa) a tak isto pri prepočte svojho ekonomického výkonu na obyvateľa sa tento výkon javí skôr priemerným - v HDP ([[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PPP]]) [[per capita]] je Čína 77. na svete (ak počítame len skutočne suverénne štáty), presne na úrovni globálneho priemeru (v Európe to zodpovedá úrovni [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]]). Spojené štáty sú z tohto hľadiska desiate.

Vojenská moc Číny trvalo rastie. Po USA a Rusku má tretiu najsilnejšiu armádu na svete a druhý najvyšší obranný rozpočet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 2022 Military Strength Ranking | periodikum = Globalfirepower.com | url = https://www.globalfirepower.com/countries-listing.php}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | titul = Druhý největší armádní rozpočet na světě roste. Čína na ozbrojené síly vynaloží přes 209 miliard dolarů
 | periodikum = iROZHLAS
 | odkaz na periodikum = iROZHLAS
 | vydavateľ = Český rozhlas
 | odkaz na vydavatele = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/druhy-nejvetsi-armadni-rozpocet-na-svete-roste-cina-na-ozbrojene-sily-vynalozi_2103050733_tzr}}</ref>

== Základné informácie ==
Čína je so svojimi {{km2|9596960}} taká veľká ako [[Spojené štáty]] alebo celá [[Európa]] až po [[Ural (pohorie)|Ural]]. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria ([[Žlté more]], [[Východočínske more]] a [[Juhočínske more]]), na juhu, na západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Číny}}

=== Predhistória ===
Pôvodné osídlenie Číny patrí medzi najstaršie na svete. [[Archeológia|Archeologické]] objavy [[Človek pekinský|''Sinanthropua Pekinensis'']] dokazujú osídlenie už pred pól miliónom rokov.<ref name=":1">{{Citácia knihy
 | titul = Universum, všeobecná encyklopedie. 2. díl
 | vydavateľ = Odeon, Euromedia Group
 | miesto = Praha
 | rok = 2001
 | vydanie = 1
 | počet strán = 655
 | kapitola = 
 | strany = 262, 263
 | isbn = 80-207-1062-0
}}</ref>

=== Vlády dynastií ===
[[Súbor:Chinesische-mauer.jpg|náhľad|vľavo|[[Veľký čínsky múr]] chránil Čínu pred nájazdmi nomádov zo severu]]
[[Súbor:Along the River During the Qingming Festival (detail of original).jpg|náhľad|[[Kchaj-feng]], hlavné mesto [[dynastia Sung]], na obraze z 12.&nbsp;storočia od [[Čang Ce-tuan]]a]]
[[Súbor:Zhengding Tianning Si Lingxiao Ta 2013.08.31 17-27-12.jpg|náhľad|Pagoda Ling-siao z 11. storočia]]
[[Súbor:Gugong.jpg|náhľad|Cisársky palác v [[Zakázané mesto|Zakázanom meste]] z obdobia vlády dynastie Ming]]
Dynastia [[Sia (dynastia)|Sia]] je považovaná za prvú čínsku vládnucu [[Dynastia|dynastiu]].<ref name=":1" /> [[Šang (dynastia)|Šang]] je historicky prvá doložená čínska dynastia. Vládla v 17. až 16. storočí pred našim letopočtom. Bolo už používané písmo a kalendár.<ref name=":2">{{Citácia knihy
 | titul = Merriam-Webster's Geographical Dictionary
 | vydavateľ = Merriam-Webster, Incorporporated, Publishers
 | miesto = Springfield, Massachusetts, U. S. A.
 | rok = 1997
 | vydanie = 3
 | počet strán = 1361
 | strany = 247
 | isbn = 0-87779-546-0
 | jazyk = anglicky
 | url-access = registration
 | url = https://archive.org/details/merriamwebstersg1998merr
}}</ref>

[[Čou (dynastia)|Dynastia Čou]] vládnuca v 11. až 8. storočí pred našim letopočtom už ovládala a spravovala rozsiahle územie od rieky [[Jang-c’-ťiang]] až po [[Veľký čínsky múr]].<ref name=":2" /> Čouské obdobie sa delí na Západný a Východný Čou. V&nbsp;období Východného Čou sa vládnuci kráľ presunul na miesto moderného [[Si-an]]u. Postupne moc čouskeho kráľa zoslabla. V&nbsp;8.&nbsp;až 5.&nbsp;storočí pred n. l. nasledovalo [[Obdobie jari a jesene]], kde si vládcovia údelných štátov rozdelili krajinu medzi sebou. Potom sa v&nbsp;[[Obdobie bojujúcich štátov (Čína)|období bojujúcich štátov]] stretlo niekoľko silných štátov v&nbsp;boji o vládu nad Čínou. V&nbsp;ňom zvíťazila [[Čchin (dynastia)|dynastia Čchin]], ovládajúca región okolo pôvodnej čouskej metropole.

Vláda [[Čchin (dynastia)|dynastie Čchin]] priniesla zjednotenie územia pod silno [[Centralizácia|centralizovanú]] vládu. V&nbsp;tomto období, 220 rokov pred našim letopočtom, sa začal stavať [[Veľký čínsky múr]], postavený [[Zavlažovanie|zavlažovací systém]], uskutočnila sa reforma písma a boli zjednotené miery a váhy.<ref name=":1" />

Z nasledujúcich zmätkov po páde ríše Čchin sa zrodila [[Chan (dynastia)|dynastia Chan]], keď [[Liou Pang]], jeden z vodcov protičchinských povstalcov, opätovne zjednotil Čínu a v roku [[202 pred Kr.|202 pred n. l.]] sa vyhlásil za cisára. [[Chan (dynastia)|Dynastia Chan]] je považovaná za jednu z najmocnejších dynastií v celej čínskej histórii. V tomto období, 206 pred n. l. až 220 nášho letopočtu, došlo k rozvoju obchodu a kultúry.<ref name=":1" /> Technické znalosti zahrňovali používanie [[papier]]a a [[porcelán]]u. Dynastia Chan nadviazala na predchádzajúcu vojenskú expanziu dynastie Čchin. Došlo k prvým kontaktom so [[Západ (svetová strana)|Západom]], so [[Rimania (staroveký národ)|starovekými Rimanmi]].<ref name=":2" />

V priebehu 1. storočia nášho letopočtu sa z [[India|Indie]] do Číny rozšíril [[budhizmus]].<ref name=":2" /> V [[Obdobie troch kráľovstiev|období troch kráľovstiev]] (220-280) sa Čína najprv rozpadla na tri štáty a neskôr sa roztrieštenosť ešte zvýšila.<ref name=":1" /> Toto obdobie je tradične vymedzené rokom 220 n. l., keď oficiálne vznikol štát [[Ríša Wej|Wej]], a rokom 280, keď [[Ríša Ťin (265-420)|ríša Ťin]] dobyla štát [[Wu (štát)|Wu]].

Počas [[Suej (dynastia)|dynastie Suej]], na prelome 6. a 7. storočia, došlo k opätovnému zjednoteniu krajiny. Za nasledujúcej [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]], 618 až 907, nastal "zlatý vek" v&nbsp;oblasti umenia a literatúry.<ref name=":2" /> Čína sa v tomto období stala najvýznamnejším štátom v Ázii. Bola vynájdená [[Tlač z výšky|kníhtlač]]. Čína nadviazala politické kontakty s [[Japonsko|Japonskom]] a krajinami [[Južná Ázia|južnej]] a [[Západná Ázia|Západnej Ázie]].<ref name=":1" />

V rokoch 907 až 960, v tzv. období [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|Piatich dynastií a desiatich kráľovstiev]], došlo k ďalším vojnám a fragmentáciam ovládaných území. Nasledujúca vláda [[Sung (dynastia|dynastie Sung ]] (960-1279) bola naopak obdobím veľkých hospodárskych a kultúrnych úspechov. Došlo k&nbsp;rozvoju [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]], výmen a obchodu, významnému rozvoju [[Peňažný trh|peňažného hospodárstva]], vied a aj [[farmakológia|farmakológie]].<ref name=":1" /><ref name=":2" />

Vládu dynastie Sung ukončili v poslednej štvrtine 13. storočia nájazdy [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolov]]. Mongoli ovládli celú Čínu a ich ríša siahala cez celú Áziu až do [[Európa|Európy]]. Prvým z vládcov mongolskej [[Jüan (dynastia)|dynastie Jüan]] bol [[chán]] [[Chubilaj]] (známe sú jeho kontakty s&nbsp;[[Benátska republika|benátskym]] cestovateľom [[Marco Polo|Markom Polom]]).<ref name=":1" /><ref name=":2" />
[[Súbor:Regaining the Provincial Capital of Ruizhou.jpg|náhled|vľavo|[[Tchajpchinské povstanie]] v rokoch 1850 až 1864 si vyžiadalo cez 20 miliónov obetí]]

Počas vlády Mongolov vypuklo v Číne viacero povstaní, posledné z nich Mongolov vyhnalo a ustanovilo [[Ming (dynastia)|dynastiu Ming]] (1368-1644). Hlavným mestom dynastie Ming sa stal [[Peking]]. V tomto období došlo k rozvoju námorného obchodu a stavby lodí. Cestovateľ [[Čeng Che]] vďaka tomu preskúmal [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnú Áziu]], [[India|Indiu]], [[Arabský polostrov]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dreyer
| meno = Edward L.
| priezvisko2 = Stearns
| meno2 = Peter
| titul = Zheng He: China and the Oceans in the Early Ming Dynasty, 1405-1433
| url = https://books.google.cz/books?id=9BeFQgAACAAJ&dq=isbn:0321084438&hl=cs&sa=X&redir_esc=y
| vydavateľ = Pearson Longman
| počet strán = 238
| isbn = 978-0-321-08443-9
| poznámka = Google-Books-ID: 9BeFQgAACAAJ
| jazyk = en
}}</ref> Skvalitnilo sa aj spracovanie [[Železo|železa]] a došlo k rozvoju [[Umelecké remeslo|umeleckých remesiel]].<ref name=":1" /> V&nbsp;[[16.&nbsp;storočie|16. storočí]] začali do Číny prenikať [[Portugalčania|portugalskí]] obchodníci a [[misionár]]i, ale ich vplyv bol neskôr výrazne obmedzený na oblasť mesta a&nbsp;prístavu [[Macao]].<ref name=":2" />

Poslednou dynastiou v Číne bola [[Mandžusko|mandžuská]] [[Čching|dynastia Čching]]. Vládla v rokoch 1644 až 1911. Prví cisári tejto dynastie obnovili moc a hranice ríše ako bývali počas [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]].<ref name=":1" /> Čínska ríša zahrňovala [[Mandžusko]], [[Mongolsko]], [[Taiwan]] a&nbsp;[[Tibet (historické územie)|Tibet]].<ref name=":2" /> Cisári dynastie Čhing podporovali vedu a umenie. Dlhé obdobie mieru, keď stúpla životná úroveň obyvateľov cisárstva, bolo zakončené tzv. [[Ópiové vojny|Ópiovou vojnou]] (1839-1842) s [[Angličania|Angličanmi]]. Po porážke musela Čína postúpiť [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Írska]] mesto [[Hongkong]], ktoré sa stalo britskou korunnou kolóniou. Nasledovali ďalšie dve ópiové vojny a&nbsp;pokles životnej úrovne obyvateľov. Na konci [[19.&nbsp;storočie|19. storočia]] sa Čína dostala do vojenského konfliktu s [[Japonsko|Japonskom]]. Po niekoľkých protimandžuských povstaniach bol v roku 1911 posledný cisár dynastie Čching [[Pchu-i]] nútený [[Abdikácia|abdikovať]] a 29.&nbsp;decembra 1911 bola vyhlásená [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínska republika]].<ref name=":1" />

=== Čínska republika ===
{{Hlavný článok|Čínska republika (1912 – 1949)}}

==== Čínsko-japonská vojna ====
[[Súbor:First pictures of the Japanese occupation of Peiping in China.jpg|náhľad|Okupačné vojska [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] vstupujú v auguste 1937 do [[Peking]]u]]
V roku 1931 po tzv. [[Mandžuský incident|Mukdenskom Incidente]] obsadila japonská armáda [[Mandžusko]] a vytvorila tú bábkový štát [[Mandžukuo]], ktorý sa stal odrazovým mostíkom k japonskej invázii do ostatných častí Číny. [[Incident na moste Marca Pola]], ktorý bol umelo vyvolaný Japoncami, sa stal zámienkou na rozpútanie 8 rokov trvajúcej [[Druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]] (1937–1945), ktorá je niekedy považovaná za súčasť [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]].

[[Japonská cisárska armáda]] sa pri svojom ťažení do Číny dopúšťala mnohých [[Japonské vojnové zločiny|vojnových zločinov]]. Najznámejším z nich bol [[Nankinský masaker]] v roku 1937, pri ktorom japonskí vojaci zmasakrovali az 300&nbsp;000 civilistov a vojnových zajatcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Japonci zabili 300 tisíc lidí během šesti týdnů. Čína si připomíná 80 let od Nankingského masakru
 | periodikum = Lidovky.cz
 | odkaz na periodikum = Lidovky.cz
 | vydavateľ = MAFRA
 | odkaz na vydavateľa = MAFRA
 | dátum_vydania = 13. decembra 2017
 | url = https://www.lidovky.cz/svet/nankingsky-masakr-20-tisic-znasilneni-a-smrt-300-tisic-cinanu-behem-sesti-tydnu.A171213_100732_ln_zahranici_mha
}}</ref> Zvláštna japonská [[jednotka 731]], ktorá bola umiestnená v Mandžusku, robila pokusy na ľuďoch. Japonci na obyvateľstve testovali [[biologická zbraň|biologické zbrane]], napríklad antrax alebo bubonický mor, ktorými sa nakazili státisíce Číňanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Horší než Mengele: Japonci při pokusech zmasakrovali tisíce lidí
 | periodikum = Česká televize
 | dátum_vydania = 13. augusta 2015
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1566801-horsi-nez-mengele-japonci-pri-pokusech-zmasakrovali-tisice-lidi
}}</ref> Celkovo si druhá čínsko-japonská vojna vyžiadala cez 11 miliónov obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Před 80 lety rozpoutali Japonci v čínském Nankingu peklo. Masakr dodnes šokuje brutalitou
 | periodikum = Česká televize
 | dátum_vydania = 13. decembra 2017
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2331226-pred-80-lety-rozpoutali-japonci-v-cinskem-nankingu-peklo-masakr-dodnes-sokuje
}}</ref>

==== Čínska občianska vojna ====
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vypukla v Číne opäť [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianska vojna]] medzi [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]] (''Kungčchantang'') a vtedy ešte vládnucimi [[Kuomintang|nacionalistami]] (''Kuomintang'').<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Antoni
 | meno = Daniel
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Čína sa zrodila z krvavej občianskej vojny. Čankajšek neváhal obetovať vlastných ľudí
 | periodikum = .týždeň
 | odkaz na periodikum = .týždeň
 | url = https://www.tyzden.sk/svet/72286/cina-sa-zrodila-z-krvavej-obcianskej-vojny-cankajsek-nevahal-obetovat-vlastnych-ludi/
 | issn = 1336-653X
 | vydavateľ = W PRESS
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2021-04-05
 | dátum prístupu = 2023-05-29
}}</ref> Vojna skončila v roku 1949 víťazstvom komunistov. Tí pod vedením [[Mao Ce-tung]]a prevzali kontrolu nad celou pevninskou Čínou vrátane ostrova [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]]. Príslušníci Kuomintangu boli donútení stiahnuť sa na ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] a niekoľko menších priľahlých ostrovov, čo je územie dnešnej [[Taiwan|Čínskej republiky]]. 1. októbra 1949 vyhlásil Mao Ce-tung na [[peking]]skom [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] slovami „Číňania povstali“ Čínsku ľudovú republiku.

=== Čínska ľudová republika ===
{{Hlavný článok|Dejiny Čínskej ľudovej republiky}}

==== Vláda Mao Ce-tunga ====
<!--  [[Súbor:Mao proclaiming the establishment of the PRC in 1949.jpg|náhľad|vľavo|Mao Ce-tung vyhlasuje ČĽR, 1949]]  -->
Obdobie vlády počas života [[Mao Ce-tung]]a (1949–1976) dodnes vzbudzuje mnoho kontroverzií, hlavne kvôli nezmieriteľnej politike voči odporcom, mnohým omylom a až zločinným dôsledkom na obyvateľstve spôsobených okrem iného nekompromisným vykladaním [[komunizmus|komunistickej]] ideológie.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Pacner
 | meno = Karel
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Před 40 lety zemřel Mao Ce-tung. Zahubil nejméně 70 milionů lidí
 | periodikum = iDNES.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.idnes.cz/xman/profily/mao-ce-tung.A160909_110435_profily_kuz
 | issn = 
 | vydavateľ = MAFRA
 | miesto = Praha
 | dátum = 2016-09-10
 | dátum prístupu = 2023-05-29
}}</ref>

Nová vláda okamžite uzákonila pozemkovú reformu, znárodnila priemyselnú výrobu a začala s vyhlasovaním kampaní (programy gramotnosti, očkovanie, zvýšenie kvality poľnohospodárstva atď.). Hneď po vzniku nového štátu v roku 1949 ČĽR formálne anektovala [[Východný Turkestan]] (dnešná [[Sin-ťiang|autonómna oblasť Sin-ťiang]]) a v&nbsp;roku 1950 aj [[Tibet (historické územie)|Tibet]] (oficiálne až v roku 1951, dnešná [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetská autonómna oblasť]]), čím dokončila opätovné zjednotenie územia pripojením všetkých separatistických štátov vzniknutých po vyhlásení republiky v roku 1912. Komunistická Čína sa tak isto zapojila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]] (1950–1953) na strane [[Severná Kórea|Severnej Kórey]]. V&nbsp;roku 1956 bolo ohlásené pod heslom „Nech rozkvitá sto kvetov umenia, nech súperí sto škôl učenia“ [[Hnutie sto kvetov]], v&nbsp;rámci ktorého boli intelektuáli vyzvaní, aby dali kritikou podnety pre ďalšie zlepšenie krajiny. Keď sa ale kampaň postupne zvrhla na kritiku vládneho režimu, nasledovala [[kampaň proti pravičiarom]] (1957), ktorá odsúdila státisíce ľudí, prevažne intelektuálov, na&nbsp;smrť alebo na&nbsp;prevýchovu.

V&nbsp;pokuse dohnať a predbehnúť Západ, bol vyhlásený tzv. [[Veľký skok vpred]] (1958–1960), ktorý ale skončil katastrofou – na [[Veľký čínsky hladomor|hladomor]] zomrelo podľa odhadov dokonca viac než 30 miliónov ľudí, a preto z&nbsp;čela KS Číny odstúpil Mao Ce-tung, napriek tomu si aj naďalej udržiaval v strane veľký vplyv, a na jeho miesto bol zvolený [[Liou Šao-čchi]]. V&nbsp;dôsledku ideologickej roztržky so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] od roku 1960 bola ČĽR medzinárodne izolovaná. V roku 1964 bola uskutočnená prvá úspešná [[Jadrová zbraň|jadrová]] skúška a ČĽR sa tak zaradila medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové mocnosti]].

==== Kultúrna revolúcia ====
{{Hlavný článok|Veľká proletárska kultúrna revolúcia}}
[[Mao Ce-tung]] získal podporu medzi roľníkmi predovšetkým vďaka pozemkovej reforme, ktorá rozdelila pôdu medzi 300 miliónov ľudí, ktorí dovtedy žiadnu pôdu nevlastnili. Pôvodní majitelia pozemkov, ktorých komunisti označovali ako kulakov, boli často vyháňaní a zabíjaní, odhady hovoria o 800 tisíc až 5 miliónoch zabitých statkárov.<ref>{{Citácia knihy
| autor = Lee Feigon
| odkaz na autora = 
| prekladatelia = 
| titul = Mao: A Reinterpretation
| odkaz na titul = 
| zväzok = 
| vydanie = 
| miesto = 
| vydavateľ = 	Ivan R. Dee
| rok = 2002
| počet strán = 240
| strany = 
}}</ref> Čínska populácia sa z 550 miliónov takmer zdvojnásobila na viac než 900 miliónov. Avšak Mao Ce-tungov rozsiahly projekt ekonomickej a sociálnej reformy, tzv. [[Veľký skok vpred]] medzi rokmi 1958 a 1961, mal za následok okolo 45 miliónov úmrtí, väčšinou následkom hladomoru.<ref>[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/books/news/maos-great-leap-forward-killed-45-million-in-four-years-2081630.html The Independent, Mao's Great Leap Forward 'killed 45 million in four years]</ref>

V roku 1966 Mao Ce-tung inicioval [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu]], ktorá bola postavená na myšlienke nepretržitej revolúcie a masovej demokracie, a mala za cieľ odstrániť [[kapitalizmus]] vo vnútri strany. Hlavným Maovým dôvodom pre uskutočnenie revolúcie však zrejme bolo to, že od roku 1959 postupne strácal vplyv vo vedení strany a týmto spôsobom sa chcel zbaviť svojich ideologických odporcov a osobných nepriateľov. Kampaň bola zameraná proti [[Štyri prežitky|štyrom prežitkom]] – ''starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom''. Hnacou silou Maovej revolúcie sa stala mládež, ktorá vytvárala tzv. [[Červené gardy]]. Hlavnými obeťami kampane sa stali Liou Šao-čchi a [[Teng Siao-pching]], zahraniční diplomati a vôbec všetky autority. V&nbsp;dôsledku toho došlo k&nbsp;obrovským škodám na [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrnom]] dedičstve (boli pálené knihy, vyplienené múzea a ničené historické budovy) a krajina sa zmietala v&nbsp;chaose. Kampaň trvala do roku 1969, ale jej výsledky pretrvali do Maovej smrti v roku 1976 a ďalej.

[[Súbor:President Richard Nixon and Mao Zedong.jpg|náhľad|Mao Ce-tung a americký prezident [[Richard Nixon]] v roku 1972 počas americko-čínskeho zblíženia, keď boli obe krajiny v konflikte so ZSSR]]
Centrum výskumu dejín Komunistickej strany uviedlo v máji 1984 nasledujúce počty vzťahujúce sa ku Kultúrnej revolúcii: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zmrzačených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 文革五十周年：必须再来一次反文革 (50 rokov Kultúrnej revolúcie: Kultúrnu revolúciu musíme opäť odmietnuť)
 | periodikum = Consensus Net
 | url = http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html
 | dátum prístupu = 2023-05-30
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200625142850/http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html
 | dátum archivácie = 2020-06-25
 }}</ref> Akademický výskum odhaduje počet obetí na 400 tisíc až 8 miliónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = China’s Cultural Revolution was a power grab from within the government, not from without, Stanford sociologist finds
 | periodikum = Stanford News
 | dátum_vydania = 29. októbra 2019
 | url = https://news.stanford.edu/2019/10/29/violence-unfolded-chinas-cultural-revolution/
}}</ref>

==== Liberalizácia ekonomiky ====
Kultúrna revolúcia skončila až smrťou Mao Ce-tunga. V&nbsp;následnom boji o moc neuspela tzv. [[Banda štyroch]], ktorá mala veľký podiel na kultúrnej revolúcii. Bola obvinená z uvedenia krajiny do chaosu a všetci členovia odsúdení k vysokým trestom. Na čelo štátu sa dostalo proreformné krídlo KS Číny reprezentované [[Teng Siao-pching]]om, ktorý riadil dianie v strane a v štáte. Súčasne s tým pokračovalo zlepšovanie vzťahov so [[Západ (svetová strana)|Západom]], ktoré začalo návštevou [[Henry Kissinger|Henryho Kissingera]] v Pekingu v roku 1971.

V&nbsp;nasledujúcich rokoch sa uskutočnili mnohé reformy, vďaka ktorým sa Čína hlavne [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomicky]] priblížila viac k Západu. Boli zriadené tzv. „Špeciálne ekonomické zóny“, kde bolo umožnené podnikanie západným investorom. Naopak bola zavedená [[politika jedného dieťaťa]], ktorá spomalila populačný rast a priniesla mnohé negatívne vplyvy, vrátane nepomeru medzi pohlaviami, starnutie populácie a úbytok pracovnej sily.

===== Študentské protesty na námestí Tchien-an-men =====
V roku 1989 došlo po narastajúcej nespokojnosti k&nbsp;[[Protesty na Námestí Tchien-an-men|protestom študentov]] proti vláde KS Číny na [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] v&nbsp;metropole [[Peking]]u, tie však boli tvrdo potlačené zásahom armády a uvrhli ČĽR do prechodnej izolácie. K&nbsp;demokratizácii a zavedení [[pluralizmus (politická teória)|pluralitného systému]] nedošlo, komunistické vedenie krajiny sa však generačne obmenilo a pokračovalo naďalej v&nbsp;hospodárskych reformách.

==== 90. roky a nové tisícročie ====
[[Súbor:ForbiddenCity MaoZedongPortrait (pixinn.net).jpg|náhľad|Obrí portrét [[Mao Ce-tung]]a na bráne Nebeského pokoja v Pekingu]]
1. júla 1997 bol k&nbsp;Čínskej ľudovej republike pripojený [[Hongkong]], predtým pod správou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], pod podmienkou „[[Jedna krajina, dva systémy|jedna krajina, dva systémy]]“; 20. decembra 1999 bolo pod rovnakými podmienkami pripojené [[Macao]], predtým pod správou [[Portugalsko|Portugalska]].

Vo výdajoch na [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|ozbrojené sily]] sa Čína dostala na druhé miesto, hneď za Spojené štáty, a výrazne začala modernizovať všetky zložky armády.

Počas administratívy [[Chu Ťin-tchao|Chu Ťin-tchaa]], ktorá vládla od roku 2003, začali byť riešené problémy hlavne v sociálnej oblasti. Vláda vytvorila koncept s názvom ''Harmonická spoločnosť'', ktorý sľubuje fúziu [[Socializmus|socializmu]] a [[demokracia|demokracie]], podporu strednej triedy, vládu práva, a zároveň zahrňuje prvky nového [[konfucianizmus|konfucianizmu]]. Táto administratíva bola vôbec prvou v histórii ČĽR, ktorá začala otvorene podporovať náboženstvo, a to hlavne [[budhizmus]] a [[taoizmus]], ktoré vidia ako tradičnú súčasť čínskej kultúry. Niektorí zahraniční pozorovatelia avšak označujú aktivitu čínskej vlády za ďalší pokus o namaľovanie falošného obrazu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Klimeš
  | meno = Ondřej
  | odkaz na autora = 
  | titul = Krize legitimity Komunistické strany Číny a Chu Ťin-tchaova demokracie
  | url = 
  | dátum vydania = 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Mezinárodní politika
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | číslo = 3
  | strany = 25{{--}}28
}}</ref>, lebo v krajine neustále prebiehajú masové represie, cenzúra informácií a zatýkanie ako v predchádzajúcich obdobiach. Pokračujú aj reštrikcie proti určitým náboženským skupinám proti ktorým trvá takzvaný „boj proti zlým kultom“, ktorý Strana vyhlásila v roku 1999, zasiahnuté sú všetky náboženstvá, ktorá sa nepodriaďujú Strane, teda [[kresťan]]ia lojálni pápežovi, [[budhizmus|budhisti]] lojálni dalajlámovi, [[Fa-lun Kung]] lojálni k zakladateľovi Li Chung-č'ovi. Potláčané sú práva národnostných menšín, predovšetkým [[Tibeťania|Tibeťanov]] a [[Ujguri|Ujgurov]], ktorí boli internovani v tzv. [[Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu|prevýchovných centrách]],<ref>{{Citácia knihy
| autor = Darren Byler
| odkaz na autora = 
| prekladatelia = Mária Mlynarčíková
| titul = V táboroch. O čínskych digitálnych trestných kolóniách
| odkaz na titul = 
| zväzok = 
| vydanie = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = N Press, s.r.o.
| rok = 2022
| počet strán = 144
| strany = 
}}</ref> ľudskoprávni aktivisti čelia prenasledovaniu. V rokoch 2019-2020 boli potlačené prodemokratické protesty v Hongkongu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Šebeňa
  | meno = Martin
  | odkaz na autora = 
  | titul = Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali
  | url = https://komentare.sme.sk/c/22437524/toto-je-koniec-hongkongu-aky-poznali.html
  | dátum vydania = 2020-07-01
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2023-05-31
  | vydavateľ = [[SME]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covidu-19]] v rokoch 2020-2022 uplatňovala vláda politiku "nulového covidu", vďaka čomu bola po dobu troch rokov de facto izolovaná od zvyšku sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Onderčanin
  | meno = Lukáš
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pozitívny test a milión ľudí je v karanténe. Čínsky boj s vírusom nemusí byť udržateľný
  | url = https://svet.sme.sk/c/22934695/cina-covid-19-koronavirus-lockdown.html
  | dátum vydania = 2022-06-10
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2023-05-31
  | vydavateľ = [[SME]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>

V uplynulých štyroch desaťročiach zaznamenala Číny obrovský ekonomický rast, ktorý viedol k zvýšeniu životnej úrovne a podľa čínskych údajov sa vymanilo viac než 800 miliónov ľudí z chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Reakcia EÚ na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny
  | url = https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/RW20_03/RW_EU_response_to_China_SK.pdf
  | dátum vydania = 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2023-05-31
  | vydavateľ = Európsky dvor audítorov
  | miesto = Luxemburg
  | jazyk = 
}}</ref> Na druhej strane došlo k výraznej devastácii životného prostredia<ref>DUBRAVČÍKOVÁ, Klára: Životné prostredie: Ako sa Čína dostala na hranicu ekologickej katastrofy a ako k tomu pristupuje vláda? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 213-226</ref> a na rozdiel od predpovedí nedošlo k demokratizácii a liberalizácii politického systému.

== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Číny}}

=== Rozloha a poloha ===
Čína je z hľadiska rozlohy tretím najväčším štátom sveta (po [[Rusko|Rusku]] a [[Kanada|Kanade]]). Jej povrch je - pri započítaní všetkých území, ktoré si ČĽR nárokuje (vrátane Taiwanu a niekoľkých sporných pohraničných území) - 9 596 960 kilometrov štvorcových. Ak odpočítame Taiwan, tak rozloha je 9 560 772. Pri započítaní vnútorných vodných plôch a sporných území tak rozloha je 9 780 000 kilometrov štvorcových, čo je maximálna uvádzaná hodnota.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Horálek
| meno = Adam
| titul = Geografie Číny. Učební materiál pro studenty sinologie
| url = https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf
| vydavateľ = Katedra asijských studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého
| miesto = Olomouc
| dátum vydania = 2013
| dátum prístupu = 2019-11-23
| isbn = 978-80-244-3839-9
| url archívu = https://web.archive.org/web/20200410023458/https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf
| dátum archivácie = 2020-04-10
| nedostupné = ano
}}</ref>
{| class="wikitable" align="right" 
|+Rozloha Číny v km<sup>2</sup> <ref name=":3" />
! colspan="4" |'''započítané plochy'''
!'''rozloha'''
!'''poznámky'''
|-
| colspan="4" |všetka súš + vnútrozemské vodné plochy
| align="right" |9&nbsp;780&nbsp;000
|
|-
| rowspan="10" |
| colspan="3" |plocha všetých jazier a vodných tokov
| align="right" |183&nbsp;000
|
|-
| colspan="3" |všetka súš nárokovaná vládou ČĽR – teda vrátane Taiwanu a ďalších území (napr. v Juhočínskom mori, na indicko-čínskych hraniciach atď.)
| align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960
|najčastejšie uvádzaná rozloha
|-
| rowspan="8" |
| colspan="2" |súš bez sporných území
| align="right" |9&nbsp;502&nbsp;000
|minimálna rozloha, s ktorou sa dá stretnúť v literatúre
|-
| colspan="2" |všetky sporné územia (bez severného Assámu)
| align="right" |94&nbsp;000
|
|-
| rowspan="5" |
|Taiwan
| align="right" |36&nbsp;188
|
|-
|Hongkong
| align="right" |1&nbsp;098
|
|-
|Macao
| align="right" |28
|
|-
|sporné územie severného Ladakhu, ktoré Čína okupuje
| align="right" |30&nbsp;000
|
|-
|ďalšie sporné územia na hraniciach s Indiou, Barmou, Kazachstanom a Ruskom
| align="right" |27&nbsp;000
|
|-
| colspan="2" |súš + územie pod faktickou kontrolou Číny (všerky nárokované územia bez Taiwanu)
| align="right" |9&nbsp;560&nbsp;772
|druhá najčastejšie uvádzaná rozloha
|}
{| class="wikitable" align="right" 
|+Rozloha Číny a USA v km<sup>2</sup> podľa CIA WORLD FACTBOOK
|-
|
!'''Čína'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = East Asia/Southeast Asia :: China — The World Factbook - Central Intelligence Agency
| periodikum = www.cia.gov
| vydavateľ = 
| url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html
| dátum vydania = 2020-09-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20161013030611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html
| dátum prístupu = 2020-10-08
| dátum archiváce = 2016-10-13
| nedostupné = ano
}}</ref>
!'''USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency
| periodikum = www.cia.gov
| vydavateľ = 
| url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html
| dátum vydania = 2020-09-20
| url archívu = https://web.archive.org/web/20181226055200/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html
| dátum prístupu = 2020-10-08
| dátum archivácie = 2018-12-26
}}</ref>'''
|-
!celková
| align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960
| align="right" |9&nbsp;833&nbsp;517
|-
!súš
| align="right" |9&nbsp;326&nbsp;410
| align="right" |9&nbsp;147&nbsp;593
|-
!vodstvo
| align="right" |270&nbsp;550
| align="right" |685&nbsp;924
|}
[[Súbor:Longji terrace - 03.JPG|náhľad|Pestovanie ryže v [[Kuang-si]]|alt=]]
[[Súbor:1 mount hua shan china 2011.jpg|náhľad|vľavo|[[Chua-šan]] je posvätnou horou [[taoizmus|taoizmu]]]]
Čínska ľudová republika sa nachádza vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]] pri západnom pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Od severu na&nbsp;juh sa rozkladá od rieky [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] (Amur) na 53°&nbsp;s.š. k najjužnejšiemu cípu ostrovov [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] (Spratlyho ostrovy) na 18°&nbsp;s.š. Spojnica meria okolo 5&nbsp;500&nbsp;km. Od [[Pamír]]u na západe (71°&nbsp;v.d.) po sútok riek [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] a [[Ussuri]] (135°&nbsp;v.d.) presahuje spojnica 5&nbsp;200&nbsp;km. Časový rozdiel je viac než štyri hodiny, v celom štáte sa však používa jednotný čas ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]]+8). Tradičným európskym označením pre oblasť Číny (aj Japonska) je "[[Ďaleký východ (Ázia)|ďaleký východ]]".

ČĽR susedí priamo so 14 krajinami. Má suchozemskú hranici s dĺžkou 22&nbsp;800&nbsp;km a (spolu s&nbsp;omnoho väčším Ruskom) najviac susedov zo všetkých štátov sveta. Po smeru hodinových ručičiek sú nimi [[India]] (dĺžka hranice 3&nbsp;380&nbsp;km), [[Pakistan]] (523&nbsp;km), [[Afganistan]] (76&nbsp;km), [[Tadžikistan]] (414&nbsp;km), [[Kirgizsko]] (858&nbsp;km), [[Kazachstan]] (1&nbsp;533&nbsp;km), [[Rusko]] (3&nbsp;645&nbsp;km), [[Mongolsko]] (4&nbsp;677&nbsp;km), [[Severná Kórea]] (1&nbsp;416&nbsp;km), [[Vietnam]] (1&nbsp;281&nbsp;km), [[Laos]] (423&nbsp;km), [[Mjanmarsko]] (2&nbsp;185&nbsp;km), [[Bhután]] (470&nbsp;km) a [[Nepál]] (1&nbsp;236&nbsp;km). More ďalej oddeľuje Čínu od [[Južná Kórea|Južnej Kórey]], [[Japonsko|Japonska]], [[Taiwan|Čínskej republiky]] na Tchaj-wane, [[Filipíny|Filipín]], [[Brunej]]a, [[Malajzia|Malajzie]] a [[Indonézia|Indonézie]].

ČĽR vedie spor o pozemnej hranici s&nbsp;[[India|Indiou.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tisíce vojáků se na indicko-čínské hranici drží v šachu. Hrozí obnovení starého sporu
| periodikum = Lidovky.cz
| odkaz na periodikum = Lidovky.cz
| vydavateľ = MAFRA
| odkaz na vydavateľa = MAFRA
| url = https://www.lidovky.cz/svet/tisice-vojaku-se-na-indicko-cinske-hranici-drzi-v-sachu-hrozi-rozpoutani-stareho-sporu.A170710_143224_ln_zahranici_ELE
| dátum vydania = 2017-07-11
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-11-23
}}</ref> Podobný rozpor má aj s&nbsp;[[Tadžikistan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Tádžikové předají Číně území dvakrát větší než rozloha Prahy
| periodikum = eurozpravy.cz
| vydavateľ = 
| url = https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/
| dátum vydania = 
| jazyk = cs
| url archívu = https://web.archive.org/web/20191123101647/https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/
| dátum prístupu = 2019-11-23
| dátum archivácie = 2019-11-23
}}</ref> Tak isto aj krátky úsek hranice s&nbsp;[[Severná Kórea|KLDR]] nie je určený. Pohraničné spory s&nbsp;[[Rusko|Ruskom]] boli urovnané v&nbsp;roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Rusko a Čína si konečně vyjasnily spory o společnou hranici
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1447468-rusko-a-cina-si-konecne-vyjasnily-spory-o-spolecnou-hranici
| dátum vydania = 
| jazyk = cs
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2019-11-23
}}</ref>

[[Súbor:1 li jiang guilin yangshuo 2011.jpg|náhľad|[[Čung-kuo nan-fang kcha-s'-tche|Juhočínska krasová oblasť]]]]
Na východe a na juhu obmývajú čínske územie moria. Po smeru hodinových ručičiek je to [[Pochajský záliv]], ktorý je považovaný za čínske kontinentálne more, ďalej potom [[Žlté more|Žlté]], [[Východočínske more|Východočínske]] a [[Juhočínske more]], ktoré sú okrajové moria [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. V&nbsp;teritoriálnych vodách Číny s celkovou rozlohou 4,73&nbsp;milióna&nbsp;km² sa nachádza cca 5&nbsp;400 ostrovov. Najväčší z&nbsp;nich s rozlohou 36&nbsp;000&nbsp;km² je [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] (ovládaný je však [[Taiwan|Čínskou republikou]]), nasledovaný ostrovom [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] (34&nbsp;000&nbsp;km²). Najvýchodnejšími čínskymi ostrovmi je súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü]] nachádzajúci sa severne od Taiwanu, pričom najvýchodnejšie leží ostrov [[Čch'-wej]]; ostrovy sú však pod námornou kontrolou [[Japonsko|Japonska]]. Mnoho ostrovov, ostrovčekov a skalných útesov, ktoré sa nachádzajú na juhu, sú označované ako „ostrovy Juhočínskeho mora“, pričom hlavne patria do štyroch väčších súostroví: [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] ''(Východné piesky),'' [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] ''(Západné piesky),'' [[Čung-ša]] ''(Stredné piesky)'' a [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] ''(Južné piesky)''; o oblasť sa stále vedú rozsiahle územné spory.

ČĽR je zaangažovaná v spletitom spore o ostrovy Nan-ša (Spratlyho ostrovy) s&nbsp;[[Malajzia|Malajziou]], [[Filipíny|Filipínami]], Čínskou republikou, [[Vietnam]]om a [[Brunej]]ov a v spore o súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü-tao]] (Senkaku) s [[Japonsko|Japonskom]] a s Čínskou republikou. Ďalej vedie spor o námornú hranicu s&nbsp;Vietnamom v&nbsp;[[Bacboský záliv|Tonkinskom zálive]]. Ostrovy [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] (Paracelské ostrovy) sú obsadené Čínskou ľudovou republikou, ale nárokované Vietnamom a Čínskou republikou na Taiwane. Podobná situácia je aj okolo súostrovia [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] (Prataské ostrovy) a [[Čung-ša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Čína nemá podle soudu v Haagu nárok na ostrovy v Jihočínském moři
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cina-nema-podle-soudu-v-haagu-narok-na-ostrovy-v-jihocinskem-mori_201607121135_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-11-23
}}</ref>

=== Geológia a geomorfológia ===
[[Súbor:Everest North Face toward Base Camp Tibet Luca Galuzzi 2006.jpg|náhľad|[[Mount Everest]] z čínskej strany]]
Takmer celé územie Číny leží na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej litosférickej platni]]. Jej zrážka so susednou [[Austrálska platňa|indoaustrálskou platňou]] spôsobila [[Alpínske vrásnenie|alpínsko-himalájske vrásnenie]], ktoré ovplyvnilo podobu hlavne západnú časť čínskeho územia. Oblasť zrážky je doposiaľ [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] aktívna ([[Tibetská náhorná plošina]]). Významný [[Zlom (geológia)|tektonický zlom]] - [[Severovýchodný zlom]] - prebieha naprieč Čínou, od rieky [[Ussuri]] až po [[Tri rokliny (kaňon)|Tri rokliny]]. Práve na tomto zlome došlo k masívnemu zemetraseniu v roku 1976, ktoré si vyžiadalo štvrť milióna obetí.<ref name=":3" /> Najväčším pohorím Číny (a sveta) sú [[Himaláje]], tvoriace južnú hrádzu Tibetskej náhornej plošiny. Zároveň tvorí prírodnú hranicu Číny s Indiou, Nepálom a Bhútánom. Nachádza sa tu aj najvyššia hora sveta, [[Mount Everest]] (čínsky ''Ču-mu-lang-ma feng'', [[Tibetčina|tibetsky]] ''Qomolangma''), ktorá je hraničnou horou medzi Nepálom a Čínou (presnejšie jej [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetskou autonómnou oblasťou]]). Jej obvykle udávaná výška je 8849 metrov nad morom, tá sa ale pomaly stále zvyšuje, pretože tlak indoaustrálskej platne na eurázijskú trvá a celé Himaláje sa naďalej zdvíhajú. Everest sa stal veľkým lákadlom extrémnej turistiky, tú sa však Čína, pre jej negatívne dopady na životné prostredie, rozhodla regulovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výkaly a odpadky. Čína zavřela základní tábor u Mount Everestu pro turisty bez povolení
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/cestovani/cina-mount-everest-tibet-nepal-turiste-omezeni_1902161032_och
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-11-23
}}</ref> V [[Sin-ťiang]]u, v severozápadnom cípe Číny, sa naopak nachádza [[Turfanská preliačina]], najnižšie položené miesto v krajine. Dosahuje hĺbku až 154 metrov pod hladinou mora a jej rozloha je niečo okolo 50 000&nbsp;km². Je rovnako najsuchším a najteplejším miestom Číny (s extrémami dosiahnutých teplôt). Kúsok za ňou sa pritom zdvíhajú výbežky [[Ťanšan]]u, ktoré ich oddeľujú od [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] na severe a [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] na juhu.

=== Podnebie ===
[[Súbor:蜈支洲岛情人桥与夏季码头 - panoramio.jpg|náhľad|[[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]], “čínsky Havaj“]]
V severovýchodnej Číne bývajú studené zimy a horúce letá s primeraným množstvom zrážok. [[Šanghaj]] leží vo východnej oblasti strednej Číny, má mierne zimy a vysoké množstvo zrážok. Na juhovýchode je vlhké subtropické podnebie, na západe je podnebie veľmi drsné. [[Lhasa]] má veľmi studené zimy a málo zrážok. Napriek tomu, že Čína leží južnejšie (bližšie k [[rovník]]u) ako Európa, má v priemere nižšie teploty, a to aj v nížinných oblastiach, čo je spôsobené predovšetkým dvoma bariérami, ktoré zabraňujú prenikaniu teplého vzduchu – na juhovýchode sú takou bariérou Himaláje, na severovýchode je to tzv. sibírska anticyklóna (či tiež sibírsko-mongolská tlaková výš). Počasie v Číne najviac ovplyvňujú [[monzún]]y (vetry vznikajúce z rozdielu teplôt medzi pevninou a oceánom, ktorý vzniká odrazom slnečného svitu od zemského povrchu späť do atmosféry a naopak jeho pohlcovaním vodnou masou oceánu). Monzúnové prúdenie prichádza na územie Číny poväčšine z východného pobrežia, obzvlášť od Juhočínskeho mora, a postupom do vnútrozemia slabne. Bariérou, ktorá monzúnové prúdenie pri jeho postupe do vnútrozemia poväčšine zastaví, je pohorie [[Cheng-tuan Šan]]. Na juhovýchode Číny, kde sa monzúnové prúdenie najviac uplatňuje, sa rozlišujú (ako aj v iných podobných oblastiach) predovšetkým dve ročné obdobia: obdobie sucha a a obdobie dažďov. Na severovýchode majú vplyv aj zimné monzúny spôsobené sibírskou anticyklónou, posilnenou chladným prúdom Oja-šijo v [[Japonské more|Japonskom mori]]. Monzúny môžu byť sprevádzané aj [[Tropická cyklóna|tajfúnmi]] (ako v Ázii hovoria tropickým cyklónom), ale ich vplyv je silný len na čínskych ostrovoch či na juhovýchodnom pobreží, pred vstupom nad čínsku pevninu sa tajfúny väčšinou rozbijú či stratia silu.<ref name=":3" /> Himaláje, sibírska anticyklóna a monzúnové prúdenie z juhovýchodu Čínu roztínajú na dve časti aj čo sa týka zrážok. Klimatológovia tak rozlišujú aridnú (suchú) a humídnu (vlhkú) Čínu. Extrémne málo zrážok je v [[Zrážkový tieň|zrážkovom]] tieni Himalájí, na juhozápade. Hranica aridity/humidity ovplyvnila aj kultúrne dejiny, v aridných oblastiach sa rozvinuli [[pastier]]ske a [[kočovníctvo|kočovné]] spoločnosti, zatiaľ čo v humídnych [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] a usadené spoločnosti. Hranica vlhkosti je zároveň aj hranicou medzi „studenou“ a „teplou“ Čínou. Tradične sa za hraničnú čiaru považuje rieka [[Jang-c’-ťiang]]. Veľmi dlho v Číne dokonca platilo pravidlo, že na juh od Jang-c'-ťiang sa stavajú budovy bez vykurovania a na sever s vykurovaním. Najvyššiu priemernú teplotu má ostrov [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] oddelený od [[Lejčouský polostrov|Lejčouského polostrova]] [[Chajnanský prieliv|Chajnanským prielivom]]. Chaj-nan je tiež nazývaný aj "čínskym Havajom" a je veľmi vyhľadávanou turistickou destináciou. S využitím Köppen-Geigerovej klasifikácie možno Čínu rozdeliť najmä na štyri klimatické oblasti - juhovýchod má subtropickú klímu, juhozápad miernu monzúnovú klímu, severovýchod miernu kontinentálnu a juhovýchod, ovplyvnený hlavne Himalájami, má alpínske chladné. Len úzky pás pobrežia na juhu a najmä tamojšie ostrovy možno označiť za tropické monzúnové.

=== Vodstvo ===
[[Súbor:Cn1202-03.jpg|náhľad|[[Jang-c’-ťiang]] v [[Jün-nan]]e]]
Čína je obmývaná štyrmi [[Okrajové more|okrajovými morami]] [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Najväčším a strategicky najvýznamnejším morom pri čínskom pobreží je [[Juhočínske more]]. Vo [[Východočínske more|Východočínskom mori]] leží sporný ostrov Taiwan. [[Šelf|Šelfové]] [[Žlté more]] získalo názov podľa sprašových usadenín zo [[Žltá rieka|Žltej rieky]]. Na jeho okraji leží ešte [[Pochajské more]]. [[Teritoriálne vody|Výsostné vody]] ČĽR (o ktoré sa nevedie spor) majú rozlohu 879 666 kilometrov štvorcových (teda zhruba päťkrát menej ako výsostné vody Japonska). Riečny systém možno rozdeliť na [[úmorie]] Tichého oceánu, [[Indický oceán|Indického oceánu]], [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] a bezodtokú oblasť. 60 percent tohto systému je odvodňovaných do Tichého oceánu (východ). 30 percent je bezodtoká oblasť (západ Číny). 10 percent čínskych riek spadá do úmoria Indického oceánu (juhozápad). Jedno percento tečie do Severného ľadového oceánu (malá oblasť v pohorí [[Altaj]]). Do Tichého oceánu ústia štyri najdôležitejšie čínske rieky: Jang-c’-ťiang (najdlhšia rieka Ázie aj Eurázie, tretia najdlhšia na svete), [[Žltá rieka]] (Chuang-che), hraničná rieka [[Amur (rieka)|Amur]] a [[Perlová rieka]]. Dohromady tieto štyri rieky odvodňujú 40 percent územia Číny. Rieky Amur, [[Argun (rieka)|Argun]] a [[Ussuri]] spolu vytvárajú najväčšiu riečnu hranicu (hranicu medzi dvoma štátmi tvorenou riekou) na svete. Oddeľujú územie Ruska a Číny. V [[Povodie|povodí]] [[Jang-c’-ťiang]] sa nachádzajú dve najväčšie [[Sladkovodné jazero|sladkovodné jazerá]] Číny - [[Tung-tching-chu]] (5000 km²) a [[Pcho-jang-chu]] (2700 km²). Ich rozloha však silne kolíše. Najväčším slaným jazerom je [[Kukunor]] v provincii [[Čching-chaj]], často označované za najväčšie čínske jazero vôbec. Podľa čínskych vedcov mu však hrozí vyschnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Největší čínské jezero může do 200 let zcela vyschnout
| url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2
| url archívu = https://web.archive.org/web/20070111080406/http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2
| periodikum = Aktuálně.cz
| odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
| vydavateľ = Economia
| odkaz na vydavateľa = Economia
| dátum prístupu = 2007-01-05
| dátum archivácie = 2007-01-11
| nedostupné = áno
}}</ref>

=== Rastlinstvo a živočíšstvo ===
{{Hlavný článok|Fauna a flóra Číny}}
Čína má bohatú [[fauna|faunu]] a [[flóra|flóru]]. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo [[relikt]]ov a [[endemit]]ov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a [[tajga|tajgy]] na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa [[dub]]y, vždy zelené [[gaštan]]y, [[palma|palmy]], spomedzi ihličnanov [[cyprus]]y a [[tuja|tuje]]. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma [[panda veľká]], ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za [[afrodiziakum]].

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Nárast HDP od 2012 a predpoveď do 2028.png|náhľad|250x250bod|Vývoj a predpoveď nárastu HDP v Číne<nowiki/>]]
[[Súbor:Dlhové zaťaženie Číny.jpg|náhľad|249x249bod|Dlhové zaťaženie ČĽR k 2023]]
Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najväčšou svetovou ekonomikou podľa nominálnej HDP a najväčšou ekonomikou podľa [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]]. V Číne prevláda rozvíjajúca sa zmiešaná trhová ekonomika, ktorá má prvky plánovej ekonomiky, čiže zahŕňa priemyselné vyhlášky, ako aj päťročné plány. Ekonomika Číny prispieva viac ako 18% do svetovej ekonomiky, ako v [[Hrubý domáci produkt|HDP]] tak v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]] (2022). Ekonomika je tvorená ako podnikmi verejného sektora, tak štátom vlastnenými podnikmi či podnikmi so zmiešaným vlastnictvom, plus veľký sektor domáceho súkromného sektora a nevylučuje ani pôsobenie zahraničných podnikov v systéme. Najväčším prispievateľom do čínskej ekonomiky sú súkromné investície a export. 
[[Súbor:Vývoj HDP Číny.png|náhľad|253x253bod|Čína HDP https://www.investing.com/economic-calendar/chinese-gdp-461]]
Čína je svetovo najväčšia výrobná ekonomika a najrýchlejšie rastúci spotrebiteľský trh, zároveň je najväčším [[vývoz]]com a druhým najväčším [[dovoz]]com tovarov na svete. Svojím vplyvom na hýbanie obchodu si Čína udržuje popredné postavenie v medzinárodnom obchode. S viac ako 770 miliónov pracovníkmi patrí Čína ku krajinám s najväčšou [[:en:Workforce|pracovnou silou]]. Podľa prieskumu z roku 2021, je takmer 493 miliónov Číňanov zaradených v strednej ekonomickej triede a okolo 242 miliónov sa nachádza vo vyššej strednej triede.[https://www.pewresearch.org/short-reads/2021/03/18/in-the-pandemic-indias-middle-class-shrinks-and-poverty-spreads-while-china-sees-smaller-changes/] Taktiež sa považuje za jednu z najinovatívnejších krajín, nielen vďaka vedúcemu postaveniu v niekoľkých patentových prihláškach, ale aj kvôli prítomnosti dvoch z piatich globálnych vedecko-technologických klusterov ([[:en:Guangdong–Hong_Kong–Macao_Greater_Bay_Area|Shenzhen-Hong Kong-Guangzhou]] a [[Peking]]).  

Čína má dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami sveta, ktoré sú buď už v platnosti (napr. [[:cs:Regionální_ekonomické_partnerství|REP]] - Regionálne ekonomické partnerstvo), alebo sú v procese jednania. Hlavnými obchodnými partnermi sú : [[Európska únia|Európska Únia]], [[Spojené štáty|USA]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Japonsko]], [[Taiwan]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Vietnam]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Malajzia]] a [[Rusko]]. Napriek tomu, že je Číne pripisovaný titul "výrobná veľmoc", export prispieva do ekonomiky iba okolo 18%. 

Medzi dôležité odvetvia hospodárstva patrí : ťažba a spracovanie neerastných surovín ( uhlie, ropa, železo, oceľ, hlinník, petrolej, cement,...), výroba strojov a rôznych dopravných prostriedkov, chemický priemysel, spotrebiteľské produkty ( obuv, oblečenie, hračky,..), spracovanie potravín, telekomunikačné zariadenia,... Najviac do exportu prispieva odvetvie výrobného hospodárstva (okolo 74%) a medzi exportných partnerov patrí : [[Spojené štáty|USA]], [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Japonsko]],... Najväčší podiel importu tvoria taktiež produkty výrobného priemyslu (okolo 64%), s [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia|Európskou úniou]], [[Taiwan|Taiwanom]], [[Kórejská republika|Južnou Kóreou]] a [[Japonsko|Japonskom]] ako hlavnými importnými partnermi. 

Čínska ekonomika prispieva k rastúcim emisiám sklenníkových plynov, hoci v prepočte na obyvateľa sú stále oveľa nižšie ako v krajinách s rozvinutou ekonomikou, ako sú napríklad [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. Zaujímavosťou je, že Čína si dokázala zachovať aj počas [[Pandémia|pandémie]] [[COVID-19|koronavírusu COVID-19]], zachovať nízku [[Nezamestnanosť|nezamestnanosť,]] ako i výšku [[Inflácia (ekonomika)|inflácie]] (iba okolo 2,8% v roku 2022).

V roku 2022 sa Čína dostala na druhé miesto v najväčšom celkovom počte miliardárov na svete. 

Hoci čínska ekonomika rástla posledných 30 rokov priemerne o 10 percent ročne, podľa [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) dosahoval [[hrubý domáci produkt]] v roku 2010 7 518 [[dolár]]ov na osobu, čo Čínu radilo na 93. miesto na svete a tým pádom medzi rozvojové krajiny.<ref>World Economic Outlook lolDatabase - Apríl 2011 [http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=47&pr.y=6&sy=2010&ey=2010&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C943%2C963%2C686%2C616%2C688%2C223%2C518%2C516%2C728%2C918%2C558%2C748%2C138%2C618%2C196%2C522%2C278%2C622%2C692%2C156%2C694%2C624%2C142%2C626%2C449%2C628%2C564%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C184%2C132%2C524%2C646%2C361%2C648%2C362%2C915%2C364%2C134%2C732%2C652%2C366%2C174%2C734%2C328%2C144%2C258%2C146%2C656%2C463%2C654%2C528%2C336%2C923%2C263%2C738%2C268%2C578%2C532%2C537%2C944%2C742%2C176%2C866%2C534%2C369%2C536%2C744%2C429%2C186%2C433%2C925%2C178%2C869%2C436%2C746%2C136%2C926%2C343%2C466%2C158%2C112%2C439%2C111%2C916%2C298%2C664%2C927%2C826%2C846%2C542%2C299%2C967%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=PPPPC&grp=0&a=]</ref>

=== Čínske hospodárstvo v rokoch 1949 - 1978 ===
[[Súbor:Shanghaiviewpic1.jpg|right|250px|thumb|Štvrť Pchu-tung v Šanghaji, finančné a komerčné centrum Číny]]

Po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949 sa v krajine začala uplatňovať politika [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovanej ekonomiky]] podľa sovietskeho vzoru. Zároveň kládol [[Mao Ce-tung]] dôraz na rýchlu industrializáciu a sebestačnosť. Do dvoch rokov od vzniku ČĽR bola dokončená pozemková reforma a znárodnené banky. V prvej polovici päťdesiatych rokov boli vybudované základy čínskej dopravnej infraštruktúry, najmä železničné trate, a výkon hospodárstva prekonal predvojnovú úroveň.

Mao Ce-tung však nebol spokojný s tempom hospodárskeho rastu a preto roku 1958 zaviedol tzv. [[Veľký skok vpred]]. V rámci tejto masovo mobilizačnej kampane sa zrušili poľnohospodárske družstvá a boli založené komúny obrovských rozmerov, v rámci ktorých bol život organizovaný vojenským spôsobom. Základným cieľom veľkého skoku vpred bolo zvýšiť produkciu ocele tak, aby Čína v tomto ukazovateli dosiahla úroveň USA a Veľkej Británie. Presun zdrojov do priemyslu však znamenal drastický pokles v poľnohospodárskej produkcii, čo spôsobilo hladomor a pokles HDP o tretinu. V roku 1961 bola kampaň zrušená.

Prvá polovica šesťdesiatych rokov sa v Číne niesla v znamení pomalého, ale stabilného hospodárskeho rastu, ktorý bol výsledkom umiernenej hospodárskej politiky [[Teng Siao-pching]]a a [[Liou Šao-čchi]]ho. S nástupom [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] v roku 1966 sa však krajina dostala do politického a hospodárskeho rozvratu, ktorý trval až do opätovného nástupu Teng Siao-pchinga k moci roku 1978.

=== Vývoj hospodárstva po roku 1978 ===

Reformisti, ktorí sa dostali k moci roku 1978, prestali používať ideologické masové kampane na dosahovanie hospodárskych cieľov a zvolili pragmatický prístup. Prvé zmeny boli zavedené v poľnohospodárstve, ktoré bolo do tej doby nízko produktívne, pretože roľníctvo bolo rozdelené do komún a centrálne organizované. Teng umožnil roľníkom pestovať potraviny na súkromné účely a predávať prebytky. V nasledujúcej dekáde vzrástla produkcia v poľnohospodárstve o viac ako polovicu.

V roku 1981 boli v pobrežných oblastiach založené "špeciálne ekonomické zóny", v ktorých bola zjednodušená administratíva a znížené dane. Politika otvorených dverí mala za cieľ pritiahnuť do piatich miest – Šen-žen, Ču-chaj, Šan-tchou, Sia-men a Chaj-nan – zahraničný kapitál, technologické znalosti a právnu infraštruktúru. Špeciálne ekonomické zóny sa stali motorom čínskeho hospodárskeho rastu a v roku 1984 bolo štrnásť ďalších miest otvorených pre zahraničné investície.<ref>Hospodárske reformy v Číne [https://web.archive.org/web/20100821112028/http://www.ucm.sk/revue/2005/2/cakym.pdf]</ref> 

Udalosti na námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následné embargo krátkodobo spomalili čínsky hospodársky rast, ten bol ale opätovne naštartovaný [[Teng Siao-pching|Teng Siao-pchingovou]] „cestou na juh“ v roku 1991, ktorá dodala hospodárstvu výrazný stimul. Číne sa podarilo rýchlo prekonať [[Ázijská finančná kríza|Ázijskú hospodársku krízu]] v roku 1997 a roku 2001 bola prijatá za člena [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej hospodárskej organizácie]] (WTO).
[[Súbor:Správne členenie ČĽR.png|right|250px|thumb|Administratívne členenie Číny]]

== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Číny}}

Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií (''šeng'' - {{v jazyku|cmn|(省}}, [[pinyin]] ''shěng''). Čína považuje [[Taiwan]] za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď tam priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín (''c'-č'-čchü'' - {{v jazyku|cmn|(自治区}} - [[pinyin]] ''zìzhìqū''), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá (''č'-sia-š''' - {{v jazyku|cmn|(直辖市}} - [[pinyin]] zhíxiáshì) a dve osobitné administratívne oblasti (''tche-pie sing-čeng-čchü''  - {{v jazyku|cmn|(特别行政区}} - [[pinyin]] tèbié xíngzhèngqū) – [[Hongkong]] a [[Macao]] – s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá.

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* [[Ján Ježovít]] (* [[1909]]{{--}}† [[1994]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov).<ref>{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Kubanovič
  | meno = Zlatko
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák
  | periodikum = Don Bosco dnes
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2016
  | mesiac = 
  | ročník = 47 
  | číslo = 5
  | strany = 24{{--}}25
  | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_05.pdf#page=24
  | dátum prístupu = 
  | issn =
}}</ref>

== Poznámky ==
<references group="p."/>

== Referencie ==
<references />

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Bakešová
| meno = Ivana
| priezvisko2 = Kučera
| meno2 = Ondřej
| priezvisko3 = Lavička
| meno3 = Martin
| titul = Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = NLN
| rok = 2019
| isbn =  978-80-7422-596-3
| počet strán = 444
| strany = 
}}
* BECKER, Jasper. ''Čína na přelomu století''. Praha : Jasper, 2002. ISBN 80-7257-729-8
* FAIRBANK, John K. ''Dějiny Číny''. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2010. ISBN 978-80-7422-007-4
* FISHMAN, Ted C. ''China, Inc.: jak Čína drtí Ameriku a svět''. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-44-3
* KIRONSKÁ, Kristína, TURSCÁNYI, Richard (eds.). ''Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne.'' Bratislava: Hadart Publishing, 2020. ISBN 9788099941237
* KLIMEŠ, Ondřej a kol. ''Kulturní diplomacie Číny a její regionální variace''. Praha : Academia, 2019. ISBN 978-80-200-2962-1
* KREJČÍ, Oskar. ''Geopolitika Číny.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. 492 s. {{ISBN|978-80-88260-51-6}}
* LIŠČÁK, Vladimír. ''Čína''. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-7277-109-4
* PILLSBURY, Michael. ''Stoletý maraton: tajná čínská strategie, jak vystřídat Ameriku v roli globální supervelmoci a nastolit čínský světový řád''. Praha : Rybka Publishers, 2019. ISBN 978-80-87950-67-8
* ULČ, Ota. ''Bez Čedoku po Číně a okolí''. Praha : Ivo Železný, 1992. ISBN 80-7116-088-1
* VOJTA, Vít. ''Čínský svět: jak porozumět současné Číně, čínskému chování a myšlení''. Brno : Pixl-e, 2011. ISBN 978-80-905021-0-9

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Čína|commonscat=China}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.foreign.gov.sk/files/add.php3?text=Inform%C3%A1cie%20o%20%C5%A1t%C3%A1toch%20sveta&file=terit=cina.htm Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR]


{{Autoritné údaje}}
{{Čína}}
{{Východná Ázia}}
{{Stredná Ázia}}
{{Ázia}}
{{WTO}}
{{APEC}}

[[Kategória:Čína| ]]
[[Kategória:Čína (historická krajina)]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Stredná Ázia]]
[[Kategória:Východná Ázia]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]