Alessandro Volta
| Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta | |
 taliansky fyzik | |
| Narodenie | 18. február 1745 Como, Milánske vojvodstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. marec 1827 (82 rokov) Como, Lombardsko-benátske kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Alessandro Volta (plné texty diel autora) |
| Commons |  Alessandro Volta |
Alessandro Volta, celým menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta, (* 18. február 1745, Como – † 5. marec 1827, Miláno) bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny. Vynašiel napríklad elektrickú batériu (viacero elektrochemických článkov zapojených sériovo = Voltov stĺp), zdokonalil zariadenie (Electrophorus) na vytvorenie statickej elektriny (kondenzátor). Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia, resp. elektrického potenciálu sústavy SI jeden volt.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho štvrtého roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať jezuitskú školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku 1769 publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.
V rokoch 1775 – 1780 skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Zdokonalil Pieter van Musschenbroekov kondenzátor (Leydenská/leidenská fľaša)[chýba zdroj] a elektrometer, uvažoval o princípoch vzniku búrok.
V roku 1791 sa dozvedel o pokusoch Luige Galvaniho so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu kovov. V roku 1799 zostrojil prvý elektrochemický článok – Voltov stĺp. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich elektrochemických potenciálov.
V roku 1794 sa oženil s Terezou Peregrini a potom mal troch synov, ktorí sa volali Zanino, Flaminio, a Luigi.
O svojich výskumoch prednášal 20. marca 1800 pred Kráľovskou spoločnosťou v Londýne a 28. októbra 1801 v Institut de France. Tam zaujal Napoleona Bonaparta, ktorý ho podporoval, povýšil na grófa a v roku 1809 na talianskeho senátora.
Ani po porážke Napoleona neupadol Volta do nemilosti. Od roku 1779 až do roku 1819 bol profesorom experimentálnej fyziky, ba dokonca dekanom fakulty matematiky a fyziky na univerzite v Pavii.
Od roku 1823 bol po srdcovej mŕtvici prakticky hluchý a slepý.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alessandro Volta
