Salamina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom meste na ostrove Cyprus pozri Salamina (mesto).
Salamina
Ostrov
Pohľad na Salaminu
Štát Grécko
Súradnice 37°56′S 23°30′V / 37,933°S 23,500°V / 37.933; 23.500
Rozloha 96,16 km² (9 616 ha)
Obyvateľstvo 39,283 (2011)
Hustota 410 obyv./km²
Wikimedia Commons: Salamina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pláž Kaki Vigla

Salamina (novogr. Σαλαμίνα – Salamina), v staroveku Salamis (starogr. Σαλαμίς – Salamis), (arvanitika Κȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch aj Salamína, je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky a ležiaci v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba 20 km západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus. S rozlohou 93 km² je najväčším z ostrovov Aiginského zálivu, najvyšší bod vápencového masívu tvoriaceho Salamínu dosahuje 365 m nad hladinou mora.

V roku 2011 tu žilo 39 283 obyvateľov,[1] spadá do nomu Atika a administratívne je rozdelený medzi mestá Salamína, ležiace na západnom, a Ambelakia, ležiace na východnom pobreží. Salamína je obľúbeným výletným cieľom pre obyvateľov aténskej aglomerácie, je tu umiestnená aj hlavná základňa gréckeho vojenského loďstva.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Salamínu osídlili grécke kmene Iónov.

Podľa legendárneho podania bol za čias trójskej vojny vládcom Salamíny kráľ Telamón, ktorého syn Aiás patril pred Trójou k najstatočnejším gréckym bojovníkom. Telamónov druhý syn Teukros potom založil na Cypre mesto Salamina (Cyprus).

Na prelome 7. a 6. storočia pred Kr. súperili o ostrov, ležiaci medzi nimi, mestá Megara a Atény, nakoniec sa stal súčasťou aténskeho panstva.

V úžine pri východnom pobreží ostrova sa v roku 480 pred Kr. udiala bitka pri Salamíne, v ktorej spojené grécke loďstvo pod Temistoklovým vedením dosiahlo rozhodujúce víťazstvo nad početne silnejšou perzskou flotilou. Zo Salamíny pochádzal starogrécky dramatik Euripides.

Neskôr ostrov pripadol Rímu a od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 13. stor. ho ovládli Európania. Počas tohto obdobia mnohí obyvatelia Salamíny ostrov opustili, a tak bol v 14. stor. osídlený albánskymi Arvanitmi, ktorí sa považovali za Grékov. Od 15. stor. patrí ostrov Turkom. V tomto období sa na Salamínu utiahli mnohé grécke rodiny z Atiky a Atén. Na ostrove teda žili dve jazykové skupiny, Gréci a Arvaniti. Od roku 1831 je súčasťou Grécka. Počas 20. storočia sa na Salamíne usadili mnohí obyvatelia Atén. Na Salamíne žijú okrem grécky hovoriacich Grékov aj grécki Arvaniti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Απογραφή Πληθυσμού - Κατοικιών 2011. ΜΟΝΙΜΟΣ Πληθυσμός [online]. Grécky štatistický úrad, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online. (po grécky)