Ľupčiansky hrad
| Ľupčiansky hrad | |
| hrad | |
 Ľupčiansky hrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Slovenská Ľupča |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′21″S 19°16′51″V / 48,77250°S 19,28083°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Najľahší výstup | Slovenská Ľupča |
   Poloha hradu na Slovensku
| |
  Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Ľupča Castle | |
| Webová stránka: www.hradlupca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľupčiansky hrad[1] (staršie Ľupčiansky zámok) je hrad na Horehroní, nachádzajúci sa nad obcou Slovenská Ľupča. Je to národná kultúrna pamiatka.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v údolí Hrona, priamo nad obcou Slovenská Ľupča, asi 10 km východne od Banskej Bystrice. Je postavený na juhovýchodnom okraji Starohorských vrchov v nadmorskej výške cca 440 m n. m. Prístupný je cestou z obce.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad s názvom Liptza sa písomne spomína v roku 1250 a vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov (1241). Významná poloha na prístupovej ceste k stredoslovenským banským mestám urobila z hradu časté sídlo panovníkov.
V júni 1443 zasiahlo Uhorsko silné zemetrasenie, ktoré hrad veľmi poškodilo. Nasledovali rozsiahle opravy, ďalšie nasledovali po roku 1572, kedy nový správca Pavol Rubigall realizoval jeho prestavbu. V nepokojnom období na prelome 17. a 18. storočia často menil majiteľov a bol opakovane vyrabovaný. Postupne stratil funkciu správneho centra a jeho osud spečatil požiar, po ktorom sa vykonali len nevyhnutné opravy.
Panovníci využívali novopostavené kaštiele a v opustenom areáli hradu vznikol sirotinec. Neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých. Počas SNP bol na hrade zriadený zaisťovací tábor pre osoby s údajným fašistickým pozadím pod vedením a kontroverzným pôsobením Jozefa Štaudingera. Po druhej svetovej vojne areál slúžil ako učilište, priestory charity, no aj pre potreby Socialistického zväzu mládeže. Počas 90. rokov hrad spravoval Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici, od ktorého ho v roku 2002 prebrali Železiarne Podbrezová. Nový vlastník vykonal na Ľupčianskom hrade rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré výrazným spôsobom zatraktívnili celý areál.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- na hornom hrade sa nachádza do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62 metrov, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb
- na hornom nádvorí sa nachádzajú dva bohato zdobené kamenné portály
- v hornom podlaží hradu sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom
- na dolnom nádvorí sa nachádza tzv. Korvínova lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe
- nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HOMOLA, Vladimír – TOMEČEK, Oto (eds.): Hrad Ľupča : Klenot Pohronia vo svetle vekov. Podbrezová : Železiarne Podbrezová, 2017. 368 s. ISBN 978-80-972801-5-4
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľupčiansky hrad
