Metod Dominik Trčka: Rozdiel medzi revíziami
nový článok |
|||
Riadok 39: | Riadok 39: | ||
[[Kategória:Blahoslavení|Trčka, Metod Dominik]] |
[[Kategória:Blahoslavení|Trčka, Metod Dominik]] |
||
[[Kategória:Narodenia v 1886|Trčka, Metod Dominik]] |
[[Kategória:Narodenia v 1886|Trčka, Metod Dominik]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Úmrtia v 1959|Trčka, Metod Dominik]] |
Verzia z 18:17, 2. október 2005
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
blahoslavený Dominik Metod Trčka (* 6. júl 1886, Frýdlant nad Ostravicí - † 1959 Leopoldov) je slovenský mučeník a blahoslavený.
Dominik Trčka študoval na gymnáziu vo Frýdku-Místku a u redemptoristov v Červenke.
Roku 1902 vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, kde v auguste 1904 zložil rehoľné sľuby. 17. júla 1910 bol v Prahe vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Prahe, na Svatej Hore a v Plzni. Počas I. svetovej vojny sa staral o utečencov z Chorvátska, Slovinska a Ruska.
V roku 1919, kedy Superior Pražskej provincie redemptoristov ho poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi Greko-katolíkmi v Ukrajinskom Ľvove. V tamojšej komunite, zvlášť za pomoci blahoslaveného P. Nikolaja Černeckého, sa naučil jazyk, zvyky a miestne obyčaje. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno: Metod.
V decembri 1921 je poslaný do Stropkova, na Východnom Slovensku, kde zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov latinsko-byzantského rítu. V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci. Ohlasuje Božie slovo a zakladá spoločenstvá Matky ustavičnej pomoci, a modlitby svätého ruženca.
V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde bol P. Metód predstaveným až do júla 1932, kedy unavený z práce a stavby domu sa vrátil do Stropkova, kde popri oddychu, vypomáhal v okolitých farnostiach. Do Michaloviec sa vracia v r. 1934, kde v marci nasledujúceho roku je menovaný apoštolským vizitátorom sestier baziliánok v Prešove a v Užhorode.
V roku 1936 je znovuzvolený za predstaveného domu a v tomto postavení zotrváva až do r. 1942. Pod jeho vedením sa duchovná činnosť komunity redemptoristov rozširuje na celý Zemplín. Dokončuje stavbu chrámu a tiež zakladá fundáciu pre istý konvent sestier; zamýšľa založiť nový exercičný dom redemptoristov; pracuje pre fundáciu domu v Chust, v eparchii Užhorod. Všetko toto vykonáva bez zanedbávania si svojich pastoračných povinností. V skutku, napriek tomu, že už nie je viac priamo zapojený v ľudových misiách, nestráca svoj vrelý vzťah k najopustenejším. Za týmto účelom zamýšľal tiež založiť asociáciu žien, ktoré by sa po duchovnej stránke venovali najopustenejším.
Počas druhej svetovej vojny podstupujú redemptoristi mnohé utrpenia, pretože Slovenský štát ich obviňuje z fanatizmu a upodozrieva z propagandy.P. Metod, predstavený, sa stal cieľom útokov. Pre dobro komunity sa snaží vycestovať s troma spolubratmi na Ukrajinu, ale od štátu nedostane povolenie.
S koncom Druhej svetovej vojny sa vylepšujú aj vzťahy zo štátom. 21. Decembra 1945 je komunita redemtoristov východného obradu kánonicky menovaná za Vice-Provinciu Michalovce, kde hneď v nasledujúcom marci je P. Metod nominovaný za prvého predstaveného víceprovincie.
Pod jeho vedením sa Redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa početným a plodným misiám a vydávali mnohé publikácie.
S príchodom komunistického režimu, v krátkom čase však všetko padlo. V roku 1949 bola Michalovská provincia zrušená a počas noci z 13. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov. P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu.
Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácii cez proviciu Prahy do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte za pokus o útek za hranice, bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove.
Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu. Neprestajne sa modlil a keď mal, čo i len najmenšiu možnosť, slúžil liturgiu. Niekoľko krát žiadal o skrátenie svojho trestu, - lenže bol až príliš pevný vo svojom náboženskom presvedčení a až príliš horlivý... Odpoveď bola vždy zamietavá.
V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov: v tom čase sa považovala za tie najtvrdšie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných piesni - bol v momente preložený do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Spoluväzeň v cele, ktorý sám bol lekárom, síce prosil a urgoval správu, aby P. Metod bol prevezený do nemocnice, ale nestalo sa tak.Bol preložený iba na samotku. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase, v tamojšej cele, 23. marca, o deviatej hodine ráno, roku 1959, posledný krát vydýchol.Vtedy sa navždy stratil svojim mučiteľom.
Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po reštaurovaní Grekokatolíckej Cirkvi spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec, kde dnes, v chráme Svätého Ducha, sa nachádza jeho hrob.