Matica slovenská

Matica slovenská je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Je konzervačnou i depozitnou knižnicou, prednostne uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska. Spravuje a ochraňuje historický knižný fond, je národným pracoviskom pre oblasť reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov, spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu. Momentálne sídli v centre Martina, v pôvodne druhej budove MS.

Svojou činnosťou sa v začiatkoch svojej existencie zaslúžila o rozšírenie slovenského jazyka.

Dejiny

Založená bola roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou. Prvé slávnostné zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1863 v Martine. Prvým predsedom bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

6. apríla 1875 bola činnosť Matice zastavená a nariadením ministra vnútra Kolomana Tiszu z 12. novembra 1875 bola Matica slovenská rozpustená a jej majetok zhabaný. Koloman Tisza v rozhodnutí, ktoré uverejnili aj Národné noviny č. 143 z roku 1875 dôvodí, že činnosť Matice nezodpovedala stanovám a že jej činnosť po dlhé roky jej trvania bola protivlastenecká a protištátna. Svoju činnosť Matica obnovila 1. januára 1919 po vzniku Česko-Slovenska na základe rozhodnutia Dr. Vavra Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Od roku 1990 je predsedom Matice slovenskej Jozef Markuš.

Sídla Matice slovenskej

1. budova

Pamätná tabuľa na 1. budove MS

Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

2. budova

Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.

3. budova

Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.

kokoti jebnutz a holec je tiež a basgta

Predsedovia Matice slovenskej

• 1863–1869 Štefan Moyzes
• 1870–1877 Jozef Kozáček
• 1919–1926 Matúš Dula (1846-1926)
• 1919–1921 Pavol Országh-Hviezdoslav (1849-1921)
• 1919–1926 František Richard Osvald (1845-1926)
• 1919–1950 Vavro Šrobár (1867-1950)
• 1922–1930 Juraj Janoška (1856-1930)
• 1926–1943 Marián Blaha (1869-1943)
• 1931–1939 Ján Vanovič (1856-1942)
• 1931–1949 Jozef Országh (1883-1949)
• 1945–1954 Jur Hronec
• 1945–1950
  1968–1973
  1974–1976 čestný predseda Laco Novomeský
• 1973–1990 Vladimír Mináč
• 1990– Jozef Markuš

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matica slovenská

Externé odkazy

• Matica slovenská