Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d Iné projekty |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Druhy/príklady pravdy == |
== Druhy/príklady pravdy == |
||
*[[ |
*[[faktová pravda]] |
||
*[[ |
*[[logická pravda]] |
||
== Názory na pravdu == |
== Názory na pravdu == |
||
⚫ | |||
=== Akvinský === |
|||
⚫ | Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu |
||
⚫ | V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). |
||
=== Antické obdobie === |
|||
Pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda |
|||
⚫ | je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). |
||
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi. |
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi. |
||
=== Aristoteles === |
|||
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. |
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. |
||
=== Augustín z Hippa === |
|||
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít. |
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
=== Heidegger === |
|||
[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka. |
[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka. |
||
=== Inštrumentalizmus === |
|||
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. |
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. |
||
⚫ | Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]]:''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...'' |
||
=== James === |
|||
Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]] (EI): |
|||
;EI1. ''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' |
|||
⚫ | |||
⚫ | Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.<ref>Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.</ref> |
||
=== Katolicizmus === |
|||
⚫ | |||
iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha. |
|||
=== Kipling === |
|||
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny. |
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny. |
||
=== Nietzsche === |
|||
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl. |
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl. |
||
=== Osvietenstvo === |
|||
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania. |
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania. |
||
⚫ | |||
=== Parmenides === |
|||
[[Parmenides]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa |
|||
⚫ | |||
=== Patočka === |
|||
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax. |
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax. |
||
⚫ | |||
=== Platón === |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
=== Rescher === |
|||
[[Rescher, N.|Rescher]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
=== Teória koherenčná umiernená === |
|||
⚫ | |||
⚫ | Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu). |
||
=== Teória korešpondenčná === |
|||
⚫ | Podľa [[teória |
||
== Večná pravda == |
== Večná pravda == |
||
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania. |
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri [[dogma]]). |
||
⚫ | |||
{{reflist}} |
|||
*{{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html] |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
⚫ | |||
*[[alétheia]] |
*[[alétheia]] |
||
*[[korešpondenčná teória pravdy]] |
|||
*[[Amicus Plato, sed magis amica veritas.]] |
|||
⚫ | |||
*[[gnozeológia]] |
|||
*[[krása]] |
|||
*[[Omne verum omni vero consonat.]] |
|||
*[[teória pravdy korešpondenčná]] |
|||
*[[učenie o dvojakej pravde]] |
*[[učenie o dvojakej pravde]] |
||
*[[Verum index sui et falsi.]] |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|q=Pravda}} |
{{projekt|q=Pravda}} |
||
== Externé odkazy == |
|||
* {{filit|fil/fil.html}} |
|||
[[Kategória:Filozofia]] |
[[Kategória:Filozofia]] |
Verzia z 07:53, 22. apríl 2009
Pravda je filozofická kategória.
Druhy/príklady pravdy
Názory na pravdu
Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
V antickom období je pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.
Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Podľa Hegela je pravda celok.
Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...
Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.[1]
Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.
Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.
Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.
Nicholas Rescher zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
Podľa korešpondenčnej teórie pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
Večná pravda
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri dogma).
Zdroje
- ↑ Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)