Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 07:53, 22. apríl 2009

Pravda je filozofická kategória.

Druhy/príklady pravdy

Názory na pravdu

Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.

V antickom období je pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.

Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.

Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.

Podľa Hegela je pravda celok.

Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.

Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.

Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...

Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.^[1]

Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.

Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.

Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.

Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.

Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.

Nicholas Rescher zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.

Podľa korešpondenčnej teórie pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).

Večná pravda

Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri dogma).

Zdroje

↑ Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. [1]

Pozri aj

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)

[1] Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.

[1]

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 == Druhy/príklady pravdy ==
-*[[pravda faktová]]
+*[[faktová pravda]]
-*[[pravda logická]]
+*[[logická pravda]]
 == Názory na pravdu ==
+Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od [[Boh]]a.
-=== Akvinský ===
-Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu [[pravda (teória korešpondenčná)|teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
+V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).
-=== Antické obdobie ===
-Pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda
-je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).
 Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi.
-=== Aristoteles ===
 Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
-=== Augustín z Hippa ===
 Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
+Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je pravda celok.
-=== Hegel ===
-Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] pravda je celok.
-=== Heidegger ===
 [[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
-=== Inštrumentalizmus ===
 Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
+Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]]:''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...''
-=== James ===
-Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]] (EI):
-;EI1. ''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…''
-;EI2. ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc 'pôsobiť'...''
+Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.<ref>Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.</ref>
-=== Katolicizmus ===
-Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj
-iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.
-=== Kipling ===
 Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny.
-=== Nietzsche ===
 Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl.
-=== Osvietenstvo ===
 Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
+[[Parmenides]] zastával [[Koherenčná teória pravdy|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
-=== Parmenides ===
-[[Parmenides]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa
-ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
-=== Patočka ===
 Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
+Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea|ideí]].
-=== Platón ===
-Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea (Platon)|ideí]].
+[[Nicholas Rescher]] zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
-=== Rescher ===
-[[Rescher, N.|Rescher]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa
-ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
+Pravda podľa teórie [[Koherenčná teória pravdy|koherenčnej]] umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
-=== Teória koherenčná umiernená ===
-Pravda podľa [[teória koherenčná umiernená|teórie koherenčnej umiernenej]] je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
+Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu).
-=== Teória korešpondenčná ===
-Podľa [[teória korešpondenčná|teórie korešpondenčnej]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
 == Večná pravda ==
-Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania.
+Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri [[dogma]]).
+== Zdroje ==
+{{reflist}}
+*{{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html]
 == Pozri aj ==
+*[[dogma]]
 *[[alétheia]]
+*[[korešpondenčná teória pravdy]]
-*[[Amicus Plato, sed magis amica veritas.]]
-*[[dobro]]
-*[[gnozeológia]]
-*[[krása]]
-*[[Omne verum omni vero consonat.]]
-*[[teória pravdy korešpondenčná]]
 *[[učenie o dvojakej pravde]]
-*[[Verum index sui et falsi.]]
 == Iné projekty ==
 {{projekt|q=Pravda}}
-== Externé odkazy ==
-* {{filit|fil/fil.html}}
 [[Kategória:Filozofia]]