Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Iné projekty
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:


== Druhy/príklady pravdy ==
== Druhy/príklady pravdy ==
*[[pravda faktová]]
*[[faktová pravda]]
*[[pravda logická]]
*[[logická pravda]]


== Názory na pravdu ==
== Názory na pravdu ==
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od [[Boh]]a.
=== Akvinský ===
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu [[pravda (teória korešpondenčná)|teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.


V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).
=== Antické obdobie ===
Pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál|ideálu]]; pravda
je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi.
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi.


=== Aristoteles ===
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.


=== Augustín z Hippa ===
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.


Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je pravda celok.
=== Hegel ===
Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] pravda je celok.


=== Heidegger ===
[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.


=== Inštrumentalizmus ===
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.


Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]]:''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...''
=== James ===
Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]] (EI):
;EI1. ''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…''
;EI2. ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc 'pôsobiť'...''


Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.<ref>Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.</ref>
=== Katolicizmus ===
Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj
iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.


=== Kipling ===
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny.
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny.


=== Nietzsche ===
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl.
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl.


=== Osvietenstvo ===
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.


[[Parmenides]] zastával [[Koherenčná teória pravdy|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
=== Parmenides ===
[[Parmenides]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa
ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.


=== Patočka ===
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.


Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea|ideí]].
=== Platón ===
Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea (Platon)|ideí]].


[[Nicholas Rescher]] zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
=== Rescher ===
[[Rescher, N.|Rescher]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa
ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.


Pravda podľa teórie [[Koherenčná teória pravdy|koherenčnej]] umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
=== Teória koherenčná umiernená ===
Pravda podľa [[teória koherenčná umiernená|teórie koherenčnej umiernenej]] je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.


Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu).
=== Teória korešpondenčná ===
Podľa [[teória korešpondenčná|teórie korešpondenčnej]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).


== Večná pravda ==
== Večná pravda ==
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania.
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri [[dogma]]).

== Zdroje ==
{{reflist}}
*{{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html]


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
*[[dogma]]
*[[alétheia]]
*[[alétheia]]
*[[korešpondenčná teória pravdy]]
*[[Amicus Plato, sed magis amica veritas.]]
*[[dobro]]
*[[gnozeológia]]
*[[krása]]
*[[Omne verum omni vero consonat.]]
*[[teória pravdy korešpondenčná]]
*[[učenie o dvojakej pravde]]
*[[učenie o dvojakej pravde]]
*[[Verum index sui et falsi.]]


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Pravda}}
{{projekt|q=Pravda}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fil/fil.html}}


[[Kategória:Filozofia]]
[[Kategória:Filozofia]]

Verzia z 07:53, 22. apríl 2009

Pravda je filozofická kategória.

Druhy/príklady pravdy

Názory na pravdu

Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.

V antickom období je pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.

Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.

Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.

Podľa Hegela je pravda celok.

Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.

Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.

Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...

Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.[1]

Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.

Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.

Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.

Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.

Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.

Nicholas Rescher zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.

Podľa korešpondenčnej teórie pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).

Večná pravda

Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri dogma).

Zdroje

  1. Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. [1]

Pozri aj

Iné projekty