Volovské vrchy

Rožňavska kotlina a vpravo v pozadí planiny Slovenského krasu z vrcholu Skalisko.

Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria. Ležia v jeho východnej časti.

Zo severu hraničia s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko-gemerský kras.

Aj keď Volovské vrchy vystupujú ako jednotný celok paleoštruktúry Západných Karpát, morfologicky nie je jednotný.

Delenie na podcelky

• Havranie vrchy (E. Mazúr a M. Lukniš (Bolfík, 1990) ich neuvádza)
• Knoľa
• Zlatý stôl
• Hnilecké vrchy s časťami Galmus a Hnilecké podolie
• Pipitka
• Kojšovská hoľa s časťou Hámorská brázda
• Holička

Sedlá

Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú

• Grajnár
• Súľová
• Štóske sedlo
• Úhornianske sedlo

Vtáčie územie

Vtáčie územie v oblasti Volovský vrchov má rozlohu 12 014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.

Použité podklady

• www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vtacie_uzemia_zoznam/navrhovane_uzemia_zoznam.doc

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volovské vrchy