Milhosť

Milhosť (Migléc)
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	košický kraj
Okres	Košice
Nadmorská výška	166 m n. m.
Obyvateľstvo	344
Starosta	Vojtech Gálffy
PSČ	044 58 (pošta Seňa)
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	055
Adresa obecného úradu	Milhosť 6
E-mailová adresa	poslať email
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Milhosť
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Milhosť je obec na Slovensku v okrese Košice - okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - Kechneca a Sene. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km².

História

Milhosť sa prvý krát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205-1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.

Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, o ktorej nevieme kde stála.

V roku 1450 rodina Hegyaljai získala pozemky v obci.

Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: Középnémeti , Kisnémeti alebo Középkisnémeti. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj Miglécnémeti .

Do roku 1500 na území obce žili len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prišli prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubudlo.

Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia. Historická pečať obce pochádza z roku 1839, ktorá sa stala východiskom pri tvorbe obecného erbu v 90 rokoch 20. storočia.

Výstavby

Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku 1861 okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku 1868 a neskôr, presnejšie v roku 1887 , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.

• 1950 - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
• 1978 - hraničný priechod je zrekonštruovaný, 1988 - plynofikácia obce,

po roku 1950 - vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD,

• 1994 - postavený dom smútku,
• 1995 - výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci).
• 1996 - kanalizačná sieť, vodovod,
• 1998 - benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu.
• 2000 - v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov.

Územné zmeny obce

Vznikom ČSR po roku 1918 sa Milhosť stala pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po Viedenskej arbitráži, v roku 1938 , obec pripadá Maďarsku a má názov Miglécnémeti . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od roku 1945-1947 mala názov Migléc. V období 1948-1964 sa nazýva Milhosť. V roku 1964 bol Milhosť zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostal názov Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť. V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov Seňa, časť Milhosť. Milhosť bol zlúčený od 1964 do roku 1992 , teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce. Na žiadosť občanov 1.1.1993 obec získala samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť-Migléc (keďže 50 % obyvateľov je maďarskej národnosti). Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do Uhorska, do Rakúsko-Uhorskej monarchie, do Československa a od 1.1.1993 do Slovenskej republiky.

Obyvateľstvo

• Počet obyvateľov: 344
• Národnostné zloženie:
  • Slovenská - 189
  • Maďarská - 144
  • Rómska - 4
  • Česká - 1
  • Ostatné, nezistené - 6