Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo, replaced: započal → začal
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
ref
Riadok 21: Riadok 21:
pohorie= |
pohorie= |
}}
}}
'''Krakatoa''' ([[indonézština|indonézsky]] ''Krakatau'') je spoločný názov pre skupinu [[ostrov]]ov a [[sopka|sopku]] ležiacu v [[Sundský prieliv|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra|Sumatrou]] a [[Jáva|Jávou]] v [[Indonézia|Indonézii]]. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy).
'''Krakatoa''' ([[indonézština|indonézsky]] ''Krakatau'') je spoločný názov pre skupinu [[ostrov]]ov a [[sopka|sopku]] ležiacu v [[Sundský prieliv|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra|Sumatrou]] a [[Jáva|Jávou]] v [[Indonézia|Indonézii]]. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Faingold
| meno = Noam
| odkaz na autora =
| titul = Krakatoa Made a Lot of Noise
| url = http://www.aapg.org/explorer/2005/04apr/krakatoa.cfm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 9.10.2012
| vydavateľ = Explorer
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>).


Krakatoa sa nachádza nad [[subdukcia|subdukčnou]] zónou, kde sa podsúva [[Austrálska platňa|austrálska]] platňa pod [[Sundská platňa|sundskú]].
Krakatoa sa nachádza nad [[subdukcia|subdukčnou]] zónou, kde sa podsúva [[Austrálska platňa|austrálska]] platňa pod [[Sundská platňa|sundskú]].
Riadok 36: Riadok 48:
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]].
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]].


[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.<ref name="W">{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m|30|m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m|250|m}} hlboká kaldera.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krakatoa
| url = http://www.windows2universe.org/earth/interior/Krakatoa.html&back=/search/search_navigation.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 9.10.2012
| vydavateľ = Windows to the Universe
| miesto =
| jazyk = anglicky
⚫
}}</ref> Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m|30|m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]], [[Madagaskar]]e<ref name="W"/> a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m|250|m}} hlboká kaldera.


== Neskoršie erupcie ==
== Neskoršie erupcie ==
Riadok 42: Riadok 66:


== Následky ==
== Následky ==
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej.
Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby [[Little Boy]] v [[Hirošima|Hirošime]] mal silu do 20 kiloton).<ref name="W"/> Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár<ref name="W"/>, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej.


Najkatastrofálnejšie následky mali vlny [[cunami]], vysoké do 40 m.<ref name="SDU">{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = KRAKATAU, INDONESIA (1883)
| url = http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 9.10.2012
| vydavateľ = San Diego State University
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU"/> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krakatoa
| url = http://www.sciencedaily.com/articles/k/krakatoa.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 9.10.2012
| vydavateľ = ScienceDaily®
| miesto =
| jazyk = anglicky
⚫
}}</ref> Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.


Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]].
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.<ref name="S"/> Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]].

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 08:30, 10. október 2012

Indonézia Krakatoa
kaldera
Anak Krakatau
Štát Indonézia
Región Sundský prieliv
Súradnice 6°06′06″J 105°25′22″V / 6,10167°J 105,42278°V / -6.10167; 105.42278
Najvyšší bod
 - výška 813 m n. m.
Posledná erupcia 2009
Poloha na mape Indonézie
Poloha na mape Indonézie
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy[1]).

Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.

Pred rokom 1883

Vývoj tvaru ostrova

Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.

Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.

Erupcia v 1883

Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.

Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.

27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.[2] Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu, Madagaskare[2] a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.

Neskoršie erupcie

V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.

Následky

Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby Little Boy v Hirošime mal silu do 20 kiloton).[2] Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár[2], alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.

Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, vysoké do 40 m.[3] Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov Jáva a Sumatra. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.[3] Cunami boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.[4] Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.

Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.[4] Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.

Referencie

  1. ↑ FAINGOLD, Noam. Krakatoa Made a Lot of Noise [online]. Explorer, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ a b c d Krakatoa [online]. Windows to the Universe, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ a b KRAKATAU, INDONESIA (1883) [online]. San Diego State University, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ a b Krakatoa [online]. ScienceDaily®, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krakatoa&oldid=4850516“