Bél-šar-usur: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Odobral: diq:Belshazzar (deleted)
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 30 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q225198)
Riadok 53: Riadok 53:


[[Kategória:Vládcovia Babylonie]]
[[Kategória:Vládcovia Babylonie]]

[[ar:بلشاصر]]
[[be:Валтасар]]
[[be-x-old:Бальтазар]]
[[bg:Балтазар]]
[[cs:Bél-šarra-usur]]
[[de:Bel-šarru-usur]]
[[en:Belshazzar]]
[[eo:Belŝacaro]]
[[es:Baltasar de Babilonia]]
[[eu:Belsasar]]
[[fi:Belsassar]]
[[fr:Balthazar (roi)]]
[[hak:Pak-sâ-sat]]
[[he:בלשאצר]]
[[hr:Belšazar]]
[[hu:Bél-sar-uszur]]
[[id:Belsyazar]]
[[it:Baldassar]]
[[ja:ベルシャザル]]
[[nl:Belsazar]]
[[no:Belsassar]]
[[pl:Baltazar (regent Babilonu)]]
[[pt:Belsazar]]
[[ro:Belșațar]]
[[ru:Валтасар]]
[[sh:Belšazar]]
[[sv:Belsassar]]
[[tr:Belşazzar]]
[[uk:Валтасар]]
[[zh:伯沙撒]]

Verzia z 09:30, 10. marec 2013

Rembrandtova predstava Bélšaccarovej hostiny

Bél-šar-usur (hebrejsky בלשאצר; akkadsky: Bēl-šarra-uṣurv; biblii Bélšaccar alebo Balsazár alebo Baltazár) bol korunný princ a syn kráľa Nabonida, posledného kráľa Babylonu v 6. storočí pnl., s ktorým spoločne vládol až do porážky Perzskou ríšou.

Dlhú dobu bol známy len vďaka slávnemu príbehu o ruke píšucej na stenu zaznamenanému v Biblii v knihe proroka Daniela. Až v 19. storočí bol objavený ďalší dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček, ktorý obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara.

Vláda

V ríši panovali napäté vzťahy. Jeho otec Nabonid zanedbábal kult Marduka - hlavného babylonského božstva. Tým si voči sebe popudil jeho vplyvné kňazstvo. V ríši navyše vypukol hladomor, čo spôsobilo ešte väčšiu nespokojnosť s jeho panovaním. Snáď aj preto opustil Babylon a v oáze Tajmá, ktorou prechádzali dôležité obchodné cesty postavil viacero kráľovských budov. Zdržiaval sa tam približne 10 rokov. V Babylone ho zatiaľ zastupoval jeho najstarší syn Bél-šar-usur (=biblický Bélšaccar). Zatiaľ Kýros II. z dynastie Achajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a začlenil ju do Perzskej ríše. V roku 546 pred Kr. dobyl aj Lýdiu, a tým aj Malú Áziu. Na jeseň roku 539 pred Kr. samotní Babylončania vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja. Nie je známe čo sa stalo s Bélšaccarom, podľa biblickej knihy Daniel bol zabitý počas dobytia mesta.

Historicita Bélšaccara

Nabonidov valček - obsahuje modlitbu za jeho syna Bélšaccara

Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej knihe Barucha a Židovských starožitnostiach od Jozefa Flavia, ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad Hérodotos alebo Xenofón udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú. Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je Danielovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.[1]

Bélšaccar v Biblii

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kniha proroka Daniela#Bélšaccar

Uvádzanie Bélšaccara ako kráľa Babylonu v dobe jeho dobytia Peržanmi (Daniel 5:1,11,18) bolo jednou z najčastejšie uvádzaných historických nepresností knihy Daniel. Navyše Biblia (sám Daniel) ho nazýva Nebúkadnecarovým synom (nie Nabonidovým).

Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát.
Slovenský ekumenický preklad, Dan 5:18

V súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré uspokojivo vysvetľujú tieto v minulosti nepochopené biblické miesta. Hlbšia lingvistická analýza dobového aramejského jazyka naznačuje, že slová, ktoré sú prekladané ako „otec“ respektíve „syn“, sa v aramejčine používali aj vo významoch „prechodca“, „predok“ respektíve „následník“, „potomok“. Napríklad v Dan 2:23 ho používa sám Daniel a zjavne ho je potrebné preložiť ako „predkovia“ alebo „predchodcovia“:[2]

Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.
– Slovenský ekumenický preklad, Dan 2:23

Podľa inej hypotézy založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.[3] [4]

Referencie

  1. Nabonidov valček. Dostupné online
  2. NAS Exhaustive Concordance of the Bible with Hebrew-Aramaic and Greek Dictionaries. The Lockman Foundation — Dostupné online
  3. 3. diel Ottova slovníku naučného obsahuje heslo "Belšazar", ktoré odkazuje na heslo "Baltazar". Heslo "Baltazar" hovorí: B., hebr. Belšazar (z. assyr. Bel-šar-usur = Bel krále chraň), poslední babylónský král a dle nejnovějších výzkumů písma klínového syn a spoluvládce Nabonidův (nikoliv Nebukadnezarův), jak udáno u Dan. 5., 13., kde B. jen v nevlastním smyslu nazývá tohoto >otcem< maje vnučku jeho za choť)... atd. Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Třetí díl : B - Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. 946 s. s. 193.
  4. Kol. autorov, Nový biblický slovník. Praha. 1996

Literatúra

  • BIČ, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
  • Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
  • Kol. autorov, Nový biblický slovník. Praha. 1996

Pozri aj

Externé odkazy