Mozog: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 95.103.98.48 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kaerko |
/* Stavba ciganskeho mozgu |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
Časť mozgu nazývaná [[predĺžená miecha]] je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy. |
Časť mozgu nazývaná [[predĺžená miecha]] je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy. |
||
=== Stavba === |
|||
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí: |
|||
* [[Predný mozog (koncový mozog a medzimozog)|predný mozog]] v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. ''prosencephalon''): |
|||
** [[koncový mozog]] (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. ''telencephalon'') : rozdelený na dve hemisféry |
|||
** [[medzimozog]] (lat. ''diencephalon''), |
|||
* [[stredný mozog]] (lat. ''mesencephalon''), |
|||
* [[zadný mozog]] v širšom zmysle: |
|||
** zadný mozog v užšom zmysle: |
|||
*** [[mozoček]] (malý mozog; lat. ''cerebellum''), |
|||
*** [[Varolov most]] (lat. ''pons Varoli'') a |
|||
** [[predĺžená miecha]] (lat. ''medulla oblongata''), ktorá plynule prechádza do [[miecha|miechy]]. |
|||
Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. [[mozgový kmeň]]. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie: |
|||
* [[Predný mozog (koncový mozog a medzimozog)|veľký mozog]] (v širšom zmysle) |
|||
* [[Mozoček|malý mozog]] (mozoček) |
|||
* [[mozgový kmeň]] |
|||
Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä: |
|||
* [[sivá hmota|sivú hmotu]] ([[mozgová kôra|mozgová]] a [[mozočková kôra]], mozgové jadrá) |
|||
* [[biela hmota|bielu hmotu]] |
|||
* 4 komory (tzv. [[komorová sústava]]) |
|||
* [[mozgové cisterny]] |
|||
* [[subarachnoidálne priestory]] (podpavúčnicové priestory) |
|||
* [[Cievne zásobenie mozgu|cievy mozgu]] |
|||
* [[mozgovomiechový mok]] |
|||
=== Vývoj a zrenie mozgu === |
=== Vývoj a zrenie mozgu === |
||
Verzia z 09:28, 16. máj 2015
Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervového systému všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,[1] pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďaľšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g.
Mozog človeka
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.
Pozostáva z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.
Prístredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.
Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.
Vývoj a zrenie mozgu
Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
- prosencephalon (gr. pro – pred, enkefalon – mozog) – základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
- mesencephalon (gr. mesos – stredný) – základ pre stredný mozog
- rhombencephalon (gr. rhombos – kosoštvorec) – základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.
Dve hemisféry
Referencie
- ↑ Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains". Neurobiology of Aging 29 (11): 1754–1762. doi:10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013.PMID 17544173.
