Rómska hudba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 11:32, 13. január 2017

Rómska hudba je jednou zo zložiek tradičnej rómskej kultúry.

Význam a funkcie folklórnej tvorby v rómskom spoločenstve

Rómske etnikum predstavuje osobité kultúrne spoločenstvo, ktoré sa svojimi špecifickými prejavmi existencie odlišuje od iných, v našom prípade od väčšinovej spoločnosti Slovenska. V tomto smere vystupuje do popredia etnická funkcia kultúry ako súhrn etnodiferenciačných a etnointegračných vlastností.

Popri asimilačných procesoch, ktoré dané špecifiká viac alebo menej úspešne eliminovali, prebieha v posledných rokoch proces etnického sebauvedomovania a začínajúceho zhodnocovania spontánne vytvorených kultúrnych hodnôt. Tento proces sa výrazne zvýraznil po roku 1989, kedy sa odštartoval proces etnickej integrácie a sebaidentifikácie rómskej kultúry.

Hudobné hľadisko rómskych piesní

Halgató

lači hudba hin halgato

Čardáš

Čardáše, piesne do tanca, khelibnaskere giľa. V rómskom piesňovom repertoári sú rovnako zastúpené tanečné piesne, respektíve piesne do tanca, pre ktoré je najpoužívanejší názov čardáš. Čardáše sú rýchle piesne s pravidelne členeným rytmom. Najčastejšie sa vyskytujú v 2/4 takte. Pravidelne sa opakujú, pričom sa tempo zrýchľuje. Piesne čardášového typu sú krátke, majú ľahko zapamätateľné melodické motívy a texty. Výskyt cigánskych tónin je sporadickejší ako u predchádzajúcich halgató. Intervalové rozsahy melódií čardášov sú veľké, ale melodickejšie ozdoby sa menej využívajú ako pri halgató. Určuje to najmä tanečný charakter piesní, pravidelný rytmus a spomínané zrýchľujúce tempo. Melódia je jednoduchá, opakujúca sa. Často sa objavujú glissandá. Spev čardášov je sprevádzaný hrou na hudobné nástroje. Texty sú prevažne jednostrofové. Časté je vsúvanie medzihry s popevkami ako lalala nanana a pod. Dynamika skladieb sa udržiava na jednom stupni.

Rom-pop

Týmto termínom sa označujú rómske piesne, ktoré vznikali za ostatné roky vplyvom populárnej hudby. Súčasné výskumy dokazujú, že ide o živý proces neustáleho vznikania a zanikania piesní rôznej kvality. V plnej miere sa v nich uplatňuje tvorivosť, fantázia a improvizácia. Zdrojom inšpirácie sú pesničkové repertoáre, ktoré vysielajú masmédiá. Piesne tohto typu vznikali niekoľkými spôsobmi. Populárna melódia je buď v rovine inšpiratívneho zdroja, častejšie sú však prípady, keď sa preberá celá melódia, prípadne sa celá melodická línia prispôsobí vkusu a možnostiam interpreta, zásadne sa však mení tempo takejto skladby. Rytmus rom- popu je pravidelný, tempo mierne až pomalé. Spieva sa väčšinou dvojhlasne v paralelnej tercii. Pre tento druh rómskej piesňovej tvorby je charakteristické používanie rómskeho, slovenského, maďarského alebo českého jazyka v niektorej nárečovej podobe.

Na Slovensku medzi priekopníkov rom- popu patrí najmä skupina Kmeťoband. V susednom Česku zase Věra Bílá so skupinou. Ešte známa je tam dievčenská trojhlasná skupina Triny.

Flamenco

Flamenco sa definuje ako osobitý piesňový, hudobný a tanečný žáner s melodickými ozdobami, živým rytmom umocňovaným podupávaním, vytlieskavaním, často s erotickým nábojom. Flamenco je synkretickým spojením troch prúdov, troch hudobno-tanečných tradícií, španielskej, arabskej a rómskej. V 19. storočí bol práve rómsky element dominantný. Typickým nástrojom v tejto hudbe je akustická gitara. Najznámejšími umelcami v tejto oblasti sú francúzsky veteráni Gypsy Kings, španielsky payo (necigán) Paco de Lucía a Pedro Bacan. V tanečnej forme flamenca dominuje tanečník a vedúci tanečnej školy António Gades.

Rom-jazz a vážna hudba

Do tejto kategórie patria okrem rómskeho prevedenia džezu, ktorý je obohatený o typické rómske prvky aj sláčikové, dychové a zmiešané hudobné súbory, orchestre v neposlednom rade zbory. Na Slovensku v súčasnosti dominuje hudba Jána Berkyho-Mrenicu a jeho orchestra zvaného Diabolské Husle. Je to zoskupenie siedmich mladých inštrumentalistov, ktorí interpretujú hudbu všetkých žánrov (klasika, opereta, jazz, pop, folklór rôznych národov). Vystupujú po celom svete. Hrali v USA, Kanade, Austrálii, Japonsku, Číne a celej Európe. Na ich koncertoch spoluúčinkuje množstvo sólistov opery, ale aj veľa jazzových interpretov. Orchester má bohatú diskografiu, 8 štúdiových albumov. Každý je žánrovo inak orientovaný. V Čechách je to Ida Kelarová a Romano Rat band – Speváčka a pianistka a jej skupina Romano Rat kombinujú prvky viacerých žánrov ale prevažne hrajú rom-jazz. Nahrali dva radové albumy. V minulosti v zahraničí patril medzi elitu Django Reinhardt. Bol priekopníkom viacerých žánrov, ale preslávil ho hlavne manuš-swing. Vystupoval aj ako sólista v orchestri Duka Ellingtona v roku 1946. V Nemecku sa v tomto čase zvýraznil rómsky gitarista Matelot Ferret. Manuš Swing ovplyvnil aj cimbalové kapely Jožka Németha a Nitza Codolbana. Najväčšími legendami preslávenými široko ďaleko po svete sú maďarské kapely Kályi Jág a Andro Drom. Z Balkánu je známa kapela Muzica Lautareasca, kde olašskí rómski muzikanti zvaní Tarafuri, sprevádzali na turné speváčky Romica Puceanu a Gabi Lunca. Reprezentantom synkretického spojenia v rómskej a tureckej hudobnej tradície je Istambulský orientálny súbor. Využíva tradičné hudobné nástroje ako klarinet, husle, lutny, cimbal a tamburína. V srbsku je to kapela Boban i Marko Marković orkestar, ktorá kombinuje Jazz s balkánskou dychovkou. V Macedónsku je to Kočani orkestar, ktorá spolupracovala na soundtracku k filmu Alone at my wedding.

Referencie

Vlasta Fabiánová: "Folklórna tvorba Rómov" UKF Nitra, 2003.
Jana Belišová: "Phurikane giľa / Starodávne rómske piesne" Žudro, Bratislava 2002.
Jana Belišová: "Hoj na nej na / Tanečné rómske piesne" Žudro, Bratislava 2006.
Jana Belišová: "Neve giľa / Nové rómske piesne" Žudro a ÚHV SAV, Bratislava, 2010.
Jana Belišová: Bašav, more, bašav / Zahraj, chlapče, zahraj. O piesňach slovenských Rómov. Źudro a ÚHV SAV, Bratislava, 2012.

Pozri aj

Rómski primáši

Externé odkazy

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 == Hudobné hľadisko rómskych piesní ==
 === Halgató ===
+lači hudba hin halgato
-Podskupinu piesní ''halgató'' – ''čorikani'' tvoria ťahavé, pomalé, melódie a [[piesne]] – ''loke giľa''. Určené sú na počúvanie, nie na tancovanie. [[Interpret]] sa v nich zdôveruje so svojím [[osud]]om, svojimi osobnými [[pocit]]mi, [[túžba]]mi, [[smútok|smútkom]]. Vzhľadom na tento fakt, existujú v mnohých variantoch textových i hudobných, tak ako existuje mnoho ľudských osudov. Pri [[halgató]] sa silne uplatňuje [[improvizácia]] po textovej i hudobnej stránke. Halgató je charakterizované nepravidelným rytmom, preto sa obvykle nečlenia do jednotlivých [[takt]]ov, ale do [[fráza|fráz]]. Väčšinou nová fráza znamená novú melodickú jednotku. Halgató majú pomerne široký melodický rozsah, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od veľkej sexty až po interval č. 14. Melódie sa rozbiehajú z nízkych tónov, postupne stúpajú krokmi až k výškovému vrcholu. Z hľadiska charakteru tónin sa rómske halgató najčastejšie vyskytujú v harmonickej tónine, prirodzenej mol a v tzv. cigánskej mol i dur tónine. Pre halgató sú najcharakteristickejšie melodické ozdoby, dlhé ťahavé tóny sa ozdobujú [[nátryl]]mi, [[príraz]]mi, nárazmi alebo [[obal]]mi. Pre rómsku pomalú pieseň je typické [[kĺzanie]] smerom zdola nahor, používa sa pri tom technika glissando. Rómske halgató sa spievajú vo väčšine prípadov bez hudobného sprievodu, prípadne len so sprievodom jedného [[hudobného nástroj]]a najčastejšie [[husle|huslí]] alebo [[akustická gitara|gitary]]. O halgató možno povedať že je to vlastne hudobná [[sólo]]vá [[skladba]]. Len výnimočne pri mimoriadnych udalostiach ho spieva skupina ľudí a často sa pridávajú len k [[refrén]]u v prípade, že ho skladba obsahuje. Dynamika piesní je výrazná.
 === Čardáš ===