Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
d wl. |
oprava gramatickej chyby |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e. |
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e. |
||
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)| |
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianovo]] Vojenské ústredie.<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Jablonický |
| priezvisko = Jablonický |
||
| meno = Jozef |
| meno = Jozef |
Verzia z 19:35, 19. apríl 2017
Augustín Malár | |
slovenský generál, veliteľ východoslovenského armádneho zboru | |
Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 28. február 1945 (50 rokov) Koncentračný tábor Sachsenhausen, Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945, ?, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
Životopis
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti – Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianovo Vojenské ústredie.[1]
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a povstalcov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.
Bol odvlečený do Nemecka, kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul po výsluchu v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.[2]
Referencie
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 136-147.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 296.