Maďarská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
d aktualizácia |
doplnenie |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://grkatba.sk/vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci/ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref> |
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://grkatba.sk/vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci/ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref> |
||
[[20. marca]] [[2015]] bola zriadená nová eparchia v [[Níreďháza|Níreďháze]], Miškovecký exarchát bol povýšený na [[Eparchia (biskupstvo)|eparchiu]] a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto [[Debrecín]]. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na [[Metropolitná cirkev svojho práva|metropolitnú cirkev]], arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis. |
|||
Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z Hajdúdorožskej archieparchie (hlavou je arcibiskup metropolita Péter Fülöp Kocsis, nar. 1963, sídlo: Debrecín, Maďarsko), Miškoveckej eparchie (hlavou je biskup Atanáz Orosz, nar. 1960) e Eparchie Níreďháza (apoštolským administrátorom je o. Ábel Antal Szocska, OSBM, nar. 1972).<ref>[http://grkatba.sk/greckokatolicka-cirkev-v-madarsku-povysena-na-metropoliu/ Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku povýšená na Metropoliu]</ref><ref>[http://www.catholic-hierarchy.org/rite/dhu.html Hungarian Catholic Church]</ref><ref>[http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bszocska.html Father Ábel Antal Szocska, O.S.B.M.]</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 21:58, 25. marec 2018
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
|---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.
8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]
20. marca 2015 bola zriadená nová eparchia v Níreďháze, Miškovecký exarchát bol povýšený na eparchiu a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto Debrecín. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na metropolitnú cirkev, arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis.
Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z Hajdúdorožskej archieparchie (hlavou je arcibiskup metropolita Péter Fülöp Kocsis, nar. 1963, sídlo: Debrecín, Maďarsko), Miškoveckej eparchie (hlavou je biskup Atanáz Orosz, nar. 1960) e Eparchie Níreďháza (apoštolským administrátorom je o. Ábel Antal Szocska, OSBM, nar. 1972).[2][3][4]
Referencie
- ↑ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
- ↑ Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku povýšená na Metropoliu
- ↑ Hungarian Catholic Church
- ↑ Father Ábel Antal Szocska, O.S.B.M.