Jan Antonín Baťa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Kkovex (diskusia | príspevky)
11 editací
Jan Antonín Baťa - životopis
 
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť|Meno=Jan Antonín Baťa|Portrét=J A Baťa 1933.png|Popis osoby=český podnikateľ|Dátum narodenia=[[11. marec]] [[1898]]|Miesto narodenia=[[Uherské Hradiště]], [[Česko]]|Dátum úmrtia=[[23. august]] [[1965]]|Miesto úmrtia=[[Sao Paulo]], [[Brazília]]}}'''Jan Antonín Baťa''' ([[7. marec]] [[1898]] [[Uherské Hradiště]] – [[23. august]] [[1965]] [[São Paulo|Sao Paulo)]] bol český podnikateľ, biznismen a šéf firmy [[Baťa]].
|Meno=Jan Antonín Baťa
|Portrét=J A Baťa 1933.png
|Popis osoby=český podnikateľ
|Dátum narodenia=[[11. marec]] [[1898]]
|Miesto narodenia=[[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
|Dátum úmrtia={{duv|1965|8|23|1898|3|11}}
|Miesto úmrtia=[[São Paulo]], [[Brazília]]
}}

'''Jan Antonín Baťa''' (* [[7. marec]] [[1898]], [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]{{--}}† [[23. august]] [[1965]], [[São Paulo]], [[Brazília]]) bol český podnikateľ, biznismen a šéf firmy [[Baťa]].


= Život =
= Život =
Jan Antonín Baťa sa narodil [[7. marec|7. marca]] [[1898]] v [[Uherské Hradiště|Uherském Hradišti]], v druhom manželstve obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Jan Karel Baťa. Zmenil si ho po smrti svojho otca a na jeho pamiatku prijal meno Antonín.
Jan Antonín Baťa sa narodil [[7. marec|7. marca]] [[1898]] v [[Uherské Hradiště|Uherském Hradišti]], v druhom manželstve obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Jan Karel Baťa. Zmenil si ho po smrti svojho otca a na jeho pamiatku prijal meno Antonín.


Na naliehanie svojho nevlastného brata [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša]] študoval na meštianskej škole v [[Zlín|Zlíne]] a po ukončenom štúdiu pracoval ako obuvnícky učeň v [[Baťa|Baťových závodoch]]. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal Tomáša na zahraničných cestách, v [[Nemecko|Nemecku]] dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. Roku 1919 navštívili spolu [[Spojené štáty|USA]], kde plánovali začať v meste Lynn ([[Massachusetts]]) s podpornou výrobou pre [[Zlín]]. Jan Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri [[1920]] po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s bratom firmu opustil. Tomáš Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s tým, ako ju brat viedol. Jan Antonín sa preto zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov sa zachovalo o ňom len nepatrné množstvo záznamov. S určitosťou však vieme, že napokon sa bratia zmierili a Jan Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov. Roku [[1927]] však firmu znovu opustil.
Na naliehanie svojho nevlastného brata [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša]] študoval na meštianskej škole v [[Zlín]]e a po ukončenom štúdiu pracoval ako obuvnícky učeň v [[Baťa|Baťových závodoch]]. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal Tomáša na zahraničných cestách, v [[Nemecko|Nemecku]] dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. Roku 1919 navštívili spolu [[Spojené štáty|USA]], kde plánovali začať v meste Lynn ([[Massachusetts]]) s podpornou výrobou pre [[Zlín]]. Jan Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri [[1920]] po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s bratom firmu opustil. Tomáš Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s tým, ako ju brat viedol. Jan Antonín sa preto zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov sa zachovalo o ňom len nepatrné množstvo záznamov. S určitosťou však vieme, že napokon sa bratia zmierili a Jan Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov. Roku [[1927]] však firmu znovu opustil.


Roku [[1931]] prišlo k už spomenutej zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vznikla spoločnosť [[Baťa|Baťa a. s.]], v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s Dominikom Čiperom, Rudolfom Gerbecom a predsedom [[Tomáš Baťa (1876)|Tomášom Baťom]]. Následná tragická smrť T. Baťu v roku [[1932]] znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti T. Baťu boli totiž nájdené dve listiny: kúpna zmluva z mája 1931 (uložená v obálke s popisom „Jan Baťa“), na základe ktorej predal Tomáš Baťa všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý potvrdzoval túto kúpnu zmluvu a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých), ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom (uložená v obálke s názvom „posledná vôľa“).
Roku [[1931]] prišlo k už spomenutej zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vznikla spoločnosť [[Baťa|Baťa a. s.]], v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s Dominikom Čiperom, Rudolfom Gerbecom a predsedom [[Tomáš Baťa (1876)|Tomášom Baťom]]. Následná tragická smrť Tomáša Baťu v roku [[1932]] znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti Tomáša Baťu boli totiž nájdené dve listiny: kúpna zmluva z mája 1931 (uložená v obálke s popisom „Jan Baťa“), na základe ktorej predal Tomáš Baťa všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý potvrdzoval túto kúpnu zmluvu a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých), ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom (uložená v obálke s názvom „posledná vôľa“).


Jan Antonín Baťa sa tak v júli [[1932]] stal predsedom správnej rady [[Baťa|Baťa a. s.]]. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách expandovaním a propagáciou značky Baťa v [[Európa|Európe]], [[Spojené štáty|USA]], [[Južná Amerika|južnej Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Ázia|Ázii]]. Roku [[1938]] bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v [[Brno|Brne]].
Jan Antonín Baťa sa tak v júli [[1932]] stal predsedom správnej rady [[Baťa|Baťa a. s.]]. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách expandovaním a propagáciou značky Baťa v [[Európa|Európe]], [[Spojené štáty|USA]], [[Južná Amerika|južnej Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Ázia|Ázii]]. Roku [[1938]] bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v [[Brno|Brne]].


Dňa [[2. máj|2. mája]] [[1945]] bol [[Zlín]] oslobodený od [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] okupácie Červenou armádou. Po krátkom období bezvládia nastal čas spravodlivej odplaty, resp. národnej očisty, tentokrát pod taktovkou víťazov. Už 7. mája 1945 boli prepustení dovtedajší riaditelia Baťovho podniku a bolo dosadené nové revolučné vedenie podniku. Riaditelia Dominik Čipera a Hugo Vavrečka boli dokonca za svoju účasť v protektorátnych, resp. druhorepublikových vládach zatknutí a neskôr postavení pred Národný súd. Na podnik Baťa a. s. v [[Zlín|Zlíne]] bola uvalená národná správa podľa dekrétov prezidenta republiky. Jana Antonína Baťu napokon označili za kolaboranta. V roku [[1947]] ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku.
Dňa [[2. máj]]a [[1945]] bol [[Zlín]] oslobodený od [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] okupácie Červenou armádou. Po krátkom období bezvládia nastal čas spravodlivej odplaty, resp. národnej očisty, tentokrát pod taktovkou víťazov. Už 7. mája 1945 boli prepustení dovtedajší riaditelia Baťovho podniku a bolo dosadené nové revolučné vedenie podniku. Riaditelia Dominik Čipera a Hugo Vavrečka boli dokonca za svoju účasť v protektorátnych, resp. druhorepublikových vládach zatknutí a neskôr postavení pred Národný súd. Na podnik Baťa a. s. v [[Zlín]]e bola uvalená národná správa podľa dekrétov prezidenta republiky. Jana Antonína Baťu napokon označili za kolaboranta. V roku [[1947]] ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku.


To však pre Baťu žijúceho už od vojny v [[Brazília|Brazílii]] neboli posledné nepríjemnosti. Čakali ho ešte súdy so synom jeho nevlastného brata [[Tomáš Baťa ml.|Tomášom Baťom juniorom]] o vlastníctvo tovární rozmiestnených po celom svete. Spor trval 15 rokov a starnúci a vyčerpaný Jan Antonín napokon boj vzdal. Tomáš Baťa jr. sa tak stal majiteľom celého obuvníckeho impéria. Jeho strýko sa v [[Brazília|Brazílii]] pokúsil splniť si ešte jeden svoj sen. Napriek tomu, že nemal veľa prostriedkov, keďže mu počas súdnych sporov zablokovali prístup k ziskom z podnikov, vybudoval v brazílskom vnútrozemí štyri mestá a niekoľko tovární. V roku [[1957]] ho za to chceli dokonca nominovať na [[Nobelova cena mieru|Nobelovu cenu mieru]], on sám sa však nominácie vzdal. V [[Brazília|Brazílii]] napokon Jan Antonín Baťa aj dožil. Zomrel tam predčasne v roku 1965 po viacerých srdcových záchvatoch v dôsledku stresu, s pocitom nespravodlivosti a zatrpknutý z toho, ako sa k nemu doma zachovali. Stále však tvrdil: „Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“<ref>{{Citácia knihy|titul=Uloupené dílo : román z průmyslového života|url=http://worldcat.org/oclc/826290573|isbn=9788087116210|priezvisko=Bata, Jan A.}}</ref>
To však pre Baťu žijúceho už od vojny v [[Brazília|Brazílii]] neboli posledné nepríjemnosti. Čakali ho ešte súdy so synom jeho nevlastného brata [[Tomáš Baťa ml.|Tomášom Baťom juniorom]] o vlastníctvo tovární rozmiestnených po celom svete. Spor trval 15 rokov a starnúci a vyčerpaný Jan Antonín napokon boj vzdal. Tomáš Baťa jr. sa tak stal majiteľom celého obuvníckeho impéria. Jeho strýko sa v [[Brazília|Brazílii]] pokúsil splniť si ešte jeden svoj sen. Napriek tomu, že nemal veľa prostriedkov, keďže mu počas súdnych sporov zablokovali prístup k ziskom z podnikov, vybudoval v brazílskom vnútrozemí štyri mestá a niekoľko tovární. V roku [[1957]] ho za to chceli dokonca nominovať na [[Nobelova cena mieru|Nobelovu cenu mieru]], on sám sa však nominácie vzdal. V [[Brazília|Brazílii]] napokon Jan Antonín Baťa aj dožil. Zomrel tam predčasne v roku 1965 po viacerých srdcových záchvatoch v dôsledku stresu, s pocitom nespravodlivosti a zatrpknutý z toho, ako sa k nemu doma zachovali. Stále však tvrdil: „Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“<ref>{{Citácia knihy|titul=Uloupené dílo : román z průmyslového života|url=http://worldcat.org/oclc/826290573|isbn=9788087116210|priezvisko=Bata, Jan A.}}</ref>


= Budujme stát pro 40 000 000 lidí =
= Budujme stát pro 40 000 000 lidí =
'''[[Budujme stát pro 40 000 000 lidí]]''' je [[Vizionár|vizionárska]] [[kniha]] Jana Antonína Baťu prvýkrát vydaná v roku [[1937]] v [[Zlín|Zlíne]].
[[Budujme stát pro 40 000 000 lidí]] je [[Vizionár|vizionárska]] [[kniha]] Jana Antonína Baťu prvýkrát vydaná v roku [[1937]] v [[Zlín]]e.


Kniha opisuje, ako by mohlo celé [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, a to v [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomickej]], [[Technika|technickej]] i [[Doprava|dopravnej]] oblasti. Baťa v nej uviedol, že pomocou lepších metód v ťažbe nerastných surovín a [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], vybudovaním dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcim rozšírením remesiel a obchodu celá krajina uživí 40 miliónov ľudí.
Kniha opisuje, ako by mohlo celé [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, a to v [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomickej]], [[Technika|technickej]] i [[Doprava|dopravnej]] oblasti. Baťa v nej uviedol, že pomocou lepších metód v ťažbe nerastných surovín a [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], vybudovaním dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcim rozšírením remesiel a obchodu celá krajina uživí 40 miliónov ľudí.


= Literatúra =
== Literatúra ==

* Baťa, Jan Antonín: ''Spolupráce (články z let 1920–1936)''. Tisk Zlín, 1936
* Baťa, Jan Antonín: ''Spolupráce (články z let 1920–1936)''. Tisk Zlín, 1936
* Baťa, Jan Antonín: ''Za obchodem kolem světa''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2006. ISBN 80-903360-6-X
* Baťa, Jan Antonín: ''Za obchodem kolem světa''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2006. ISBN 80-903360-6-X
* Baťa, Jan Antonín: ''Budujme stát pro 40 000 000 lidí''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2013.
* Baťa, Jan Antonín: ''Budujme stát pro 40 000 000 lidí''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2013
* Baťa, Jan Antonín: ''Těžké časy''. Marek Belza, 2008. ISBN 978-80-87116-04-3
* Baťa, Jan Antonín: ''Těžké časy''. Marek Belza, 2008. ISBN 978-80-87116-04-3
* Baťa, Jan Antonín: ''Román života''. Marek Belza, 2009. ISBN 978-80-87116-06-7
* Baťa, Jan Antonín: ''Román života''. Marek Belza, 2009. ISBN 978-80-87116-06-7
Riadok 29: Riadok 38:
* Baťa, Jan Antonín: ''Nové knížectví: román z průkopnického života''. Marek Belza, 2014. ISBN 978-80-87116-31-9
* Baťa, Jan Antonín: ''Nové knížectví: román z průkopnického života''. Marek Belza, 2014. ISBN 978-80-87116-31-9


= Odkazy =
== Referencie ==

=== Referencie ===
<references />
<references />


=== Externé odkazy ===
== Externé odkazy ==

* [https://www.janantoninbata.cz/ Nadační fond Jana Antonína Bati]
* [https://www.janantoninbata.cz/ Nadační fond Jana Antonína Bati]
* [https://web.archive.org/web/20090926025909/http://bsp40m.czechian.net/001.php Budujme stát pro 40 milionů lidí]
* [https://web.archive.org/web/20090926025909/http://bsp40m.czechian.net/001.php Budujme stát pro 40 milionů lidí]
* [[Pamätník Tomáša Baťu]]



{{DEFAULTSORT:Baťa, Jan Antonín}}
[[Kategória:Baťovi]]
[[Kategória:Českí podnikatelia]]
[[Kategória:Českí podnikatelia]]
[[Kategória:Osobnosti zo Zlína]]
[[Kategória:Českí emigranti a exulanti]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]

Verzia z 12:38, 27. september 2019

Jan Antonín Baťa
český podnikateľ
Jan Antonín Baťa
Narodenie11. marec 1898
Uherské Hradiště, Česko
Úmrtie23. august 1965 (67 rokov)
São Paulo, Brazília
Odkazy
Webstránkajanantoninbata.cz
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Antonín Baťa

Jan Antonín Baťa (* 7. marec 1898, Uherské Hradiště, Česko – † 23. august 1965, São Paulo, Brazília) bol český podnikateľ, biznismen a šéf firmy Baťa.

Život

Jan Antonín Baťa sa narodil 7. marca 1898 v Uherském Hradišti, v druhom manželstve obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Jan Karel Baťa. Zmenil si ho po smrti svojho otca a na jeho pamiatku prijal meno Antonín.

Na naliehanie svojho nevlastného brata Tomáša študoval na meštianskej škole v Zlíne a po ukončenom štúdiu pracoval ako obuvnícky učeň v Baťových závodoch. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal Tomáša na zahraničných cestách, v Nemecku dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. Roku 1919 navštívili spolu USA, kde plánovali začať v meste Lynn (Massachusetts) s podpornou výrobou pre Zlín. Jan Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri 1920 po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s bratom firmu opustil. Tomáš Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s tým, ako ju brat viedol. Jan Antonín sa preto zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov sa zachovalo o ňom len nepatrné množstvo záznamov. S určitosťou však vieme, že napokon sa bratia zmierili a Jan Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov. Roku 1927 však firmu znovu opustil.

Roku 1931 prišlo k už spomenutej zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vznikla spoločnosť Baťa a. s., v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s Dominikom Čiperom, Rudolfom Gerbecom a predsedom Tomášom Baťom. Následná tragická smrť Tomáša Baťu v roku 1932 znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti Tomáša Baťu boli totiž nájdené dve listiny: kúpna zmluva z mája 1931 (uložená v obálke s popisom „Jan Baťa“), na základe ktorej predal Tomáš Baťa všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý potvrdzoval túto kúpnu zmluvu a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých), ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom (uložená v obálke s názvom „posledná vôľa“).

Jan Antonín Baťa sa tak v júli 1932 stal predsedom správnej rady Baťa a. s.. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách expandovaním a propagáciou značky Baťa v Európe, USA, južnej Amerike, Afrike a Ázii. Roku 1938 bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v Brne.

Dňa 2. mája 1945 bol Zlín oslobodený od nacistickej okupácie Červenou armádou. Po krátkom období bezvládia nastal čas spravodlivej odplaty, resp. národnej očisty, tentokrát pod taktovkou víťazov. Už 7. mája 1945 boli prepustení dovtedajší riaditelia Baťovho podniku a bolo dosadené nové revolučné vedenie podniku. Riaditelia Dominik Čipera a Hugo Vavrečka boli dokonca za svoju účasť v protektorátnych, resp. druhorepublikových vládach zatknutí a neskôr postavení pred Národný súd. Na podnik Baťa a. s. v Zlíne bola uvalená národná správa podľa dekrétov prezidenta republiky. Jana Antonína Baťu napokon označili za kolaboranta. V roku 1947 ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku.

To však pre Baťu žijúceho už od vojny v Brazílii neboli posledné nepríjemnosti. Čakali ho ešte súdy so synom jeho nevlastného brata Tomášom Baťom juniorom o vlastníctvo tovární rozmiestnených po celom svete. Spor trval 15 rokov a starnúci a vyčerpaný Jan Antonín napokon boj vzdal. Tomáš Baťa jr. sa tak stal majiteľom celého obuvníckeho impéria. Jeho strýko sa v Brazílii pokúsil splniť si ešte jeden svoj sen. Napriek tomu, že nemal veľa prostriedkov, keďže mu počas súdnych sporov zablokovali prístup k ziskom z podnikov, vybudoval v brazílskom vnútrozemí štyri mestá a niekoľko tovární. V roku 1957 ho za to chceli dokonca nominovať na Nobelovu cenu mieru, on sám sa však nominácie vzdal. V Brazílii napokon Jan Antonín Baťa aj dožil. Zomrel tam predčasne v roku 1965 po viacerých srdcových záchvatoch v dôsledku stresu, s pocitom nespravodlivosti a zatrpknutý z toho, ako sa k nemu doma zachovali. Stále však tvrdil: „Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“[1]

Budujme stát pro 40 000 000 lidí

Budujme stát pro 40 000 000 lidí je vizionárska kniha Jana Antonína Baťu prvýkrát vydaná v roku 1937 v Zlíne.

Kniha opisuje, ako by mohlo celé Česko-Slovensko dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, a to v ekonomickej, technickej i dopravnej oblasti. Baťa v nej uviedol, že pomocou lepších metód v ťažbe nerastných surovín a poľnohospodárstve, vybudovaním dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcim rozšírením remesiel a obchodu celá krajina uživí 40 miliónov ľudí.

Literatúra

  • Baťa, Jan Antonín: Spolupráce (články z let 1920–1936). Tisk Zlín, 1936
  • Baťa, Jan Antonín: Za obchodem kolem světa. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2006. ISBN 80-903360-6-X
  • Baťa, Jan Antonín: Budujme stát pro 40 000 000 lidí. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2013
  • Baťa, Jan Antonín: Těžké časy. Marek Belza, 2008. ISBN 978-80-87116-04-3
  • Baťa, Jan Antonín: Román života. Marek Belza, 2009. ISBN 978-80-87116-06-7
  • Baťa, Jan Antonín: Uloupené dílo: román z průmyslového života. Marek Belza, 2012. ISBN 978-80-87116-21-0
  • Baťa, Jan Antonín: Nové knížectví: román z průkopnického života. Marek Belza, 2014. ISBN 978-80-87116-31-9

Referencie

  1. ↑ BATA, JAN A.. Uloupené dílo : román z průmyslového života. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9788087116210.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Antonín_Baťa&oldid=6900688“