Georg Philipp Telemann: Rozdiel medzi revíziami

	Georg Philipp Telemann
	; nemecký barokový hudobný skladateľ
Narodenie	14. marec 1681; Magdeburg, Nemecko
Úmrtie	25. jún 1767 (86 rokov); Hamburg, Nemecko
Podpis
Odkazy
Commons	Georg Philipp Telemann
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:22, 11. október 2019

Georg PhilippTelemann (* bezdomovec dobre fajcil cg14. marec 1681, Magdeburg, Nemecko – † 25. jún 1767 Hamburg) bol nemecký barokový hudobný skladateľ.

o-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.

Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu Christoph Gaupner, ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre J. S. Bacha. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.
Okolo roku 1740 Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. František Benda, ale aj C. P. E. Bachom. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku 1755 prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných oratórií je datovaná do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku 1762 ku zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti 25. júna 1767.

Telemannov štýl ovplyvnila francúzska a talianska hudba. V jeho hudbe je počuť ešte vplyvy baroka, ale aj rokoka. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, ale po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do známostí s ľuďmi terajšej doby.

Dielo (výber)

Opery

Cajus Caligula (1704)
Pimpinone (1725)
Orfeus (1726)

Opery sú zoradené podľa roku skomponovania.

Kantáty

Der Schulmeister – Kantor
Der Tod Jesu – Smrť Ježišova
Die Tageszeiten – Obdobia dňa
Der Tag des Gerichts – Osudný deň (Súdny deň)
Deine Toten werden leben TWV1:23

Koncerty

Koncert G dur pre violu a sláčikový orchester
Koncert G dur pre 2 violy a sláčikový orchester

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 |}}
-'''Georg Philipp Telemann''' (* [[14. marec]] [[1681]], [[Magdeburg]], [[Nemecko]] – † [[25. jún]] [[1767]] [[Hamburg]]) bol nemecký [[baroková hudba|barokový]] hudobný skladateľ.
+'''Georg PhilippTelemann''' (* [[14. marec|bezdomovec dobre fajcil cg14. marec]] [[1681]], [[Magdeburg]], [[Nemecko]] – † [[25. jún]] [[1767]] [[Hamburg]]) bol nemecký [[baroková hudba|barokový]] hudobný skladateľ.
+o-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
-== Životopis ==
-=== Detstvo ===
-Narodil sa v Magdeburgu. V roku [[1685]] mu zomrel otec a o deti sa starala matka. V 10 rokoch sa prejavil jeho talent a ako dvanásťročný napísal svoju prvú operu. Matka nebrala jeho talent vážne a nebola ním nadšená, preto ho dala do inej školy. Riaditeľ školy v ňom rozpoznal talent a počas štúdii na ''Gymnasium Andreanum'' sa učil hrať na [[zobcová flauta|zobcovú flautu]], [[organ]], [[husle]], [[viola da gamba|violu da gambu (gambu)]], [[priečna flauta|flautu]], [[hoboj]], [[šalmaj]], [[tuba (hudobný nástroj)|tubu]] a [[pozauna|pozaunu]] (trombón).
-=== Štúdia ===
-V roku [[1701]] vstúpil Telemann na [[Univerzita|Univerzitu]] v [[Lipsko|Lipsku]] s cieľom študovať [[právna veda|právo]]. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie [[kostol]]y v Lipsku. Neskôr založil 4 členné ''[[Collegium musicum]]'', ktoré sa venovalo predvádzaniu jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riaditeľa [[operný dom|operného domu]] v Lipsku a speváka v jednom lipskom chráme. Pretože jeho rastúci vplyv vadil staršiemu skladateľovi [[Johann Kuhnau|Johannovi Kuhnauovi]], jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám radu študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom. Kuhnau preto nazval Telemanna „operným muzikantom“. Dokonca po Telemannovom odídení nemohol Kuhnau získať umelcov.
-=== Skladateľská činnosť ===
-Telemann odišiel z Lipska roku [[1705]], aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II v Sorau. Tu sa zoznámil s [[Francúzsko|francúzskym]] štýlom [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]] a [[André Campra|Campriho]] a počas nasledujúcich 16 rokov zložil niekoľko [[predohra (hudba)|ouvertur]] a [[suita (hudba)|suit]]. Invázia [[Švédsko|Švédov]] do [[Nemecko|Nemecka]] donútila [[gróf]]a opustiť [[hrad]]. Potom v roku [[1707]] Telemann navštívil [[Paríž]] a potom bol menovaným za vedúceho spevákov na dvore v [[Eisenach]]u, kde sa stretol s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]].I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku [[1721]], keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostolov v [[Hamburg]]u, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal [[kantáta|kantáty]] pre každý nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval [[spev]] a [[Hudobná teória|hudobnú teóriu]] a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
 Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu [[Christoph Gaupner]], ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]]. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.<br />Okolo roku [[1740]] Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. [[František Benda (skladateľ)|František Benda]], ale aj [[Carl Philipp Emanuel Bach|C. P. E. Bachom]]. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku [[1755]] prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných [[oratórium (hudba)|oratórií]] je datovaná do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku [[1762]] ku zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti [[25. júna]] [[ 1767]].