Trabzon: Rozdiel medzi revíziami
→Pozri aj: + |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 93: | Riadok 93: | ||
}} |
}} |
||
'''Trabzon''' ({{grc|Τραπεζοῦς|Trapezous}}, [[Dimotiki|novogr.]]/[[Pontčina|pontgr.]] Τραπεζούντα |
'''Trabzon''' ({{grc|Τραπεζοῦς|Trapezous}}, [[Dimotiki|novogr.]]/[[Pontčina|pontgr.]] Τραπεζούντα – Trapezunda) resp. v stredoveku '''Trapezunt''' (lat. ''Trapezunt''), je mesto pri [[Čierne more|Čiernom mori]] v historickom kraji [[Pontos]] na severovýchodnom pobreží [[Turecko|Turecka]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto |
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto Trapezús. Milétčania v [[Pontos|Ponte]] založili aj iné významné grécke mestá ako [[Sinop]]e, [[Rize]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Atény (Pontos)|Atény]]. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený [[Góti|Gótmi]], v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bol centrom [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezuntského cisárstva]], jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Ku koncu [[15. storočie|15. storočia]], v roku [[1494]], sa práve tu narodil najslávnejší [[Osmanská ríša|osmanský]] [[sultán]] [[Süleyman I.|Sulejman I. Veľkolepý]]. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry. žili tu predovšetkým [[pontskí Gréci]], menšiny tvorili [[Lazi]], [[Arméni]] a [[Turci]]. Práve na Grékoch a Arménoch tu Turci spáchali genocídu. V roku 1923 došlo ku grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije [[gréci|grécka]] populácia, ktorá hovorí [[pontčina|pontskou gréčtinou]], vyznáva však moslimské náboženstvo a považuje sa za Turkov; preto nebola súčasťou výmeny obyvateľstva. |
||
== Partnerské mestá == |
== Partnerské mestá == |
||
Riadok 113: | Riadok 113: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.trabzon.gov.tr/ T.C. TRABZON VALİLİĞİ] |
* [http://www.trabzon.gov.tr/ T.C. TRABZON VALİLİĞİ] – webové stránky mesta (tr) |
||
* [http://www.al-port.com/ alport] |
* [http://www.al-port.com/ alport] – portál trabzonského prístavu (en, tr) |
||
[[Kategória:Mestá v Turecku]] |
[[Kategória:Mestá v Turecku]] |
Verzia z 17:30, 7. december 2019
Trabzon | |
mesto | |
Kostol Agia Sofia
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Región | Pontos |
Súradnice | 41°00′23″S 39°43′50″V / 41,00639°S 39,73056°V |
Rozloha | 188,85 km² (18 885 ha) |
Obyvateľstvo | 234 063 (2010) |
Hustota | 1 239,41 obyv./km² |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
PSČ | 6100 |
Kód | 62 |
Poloha v mesta v rámci Turecka
| |
Webová stránka: trabzon.bel.tr | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trabzon (starogr. Τραπεζοῦς – Trapezous, novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp. v stredoveku Trapezunt (lat. Trapezunt), je mesto pri Čiernom mori v historickom kraji Pontos na severovýchodnom pobreží Turecka.
Dejiny
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali Gréci z Milétu a založili tu mesto Trapezús. Milétčania v Ponte založili aj iné významné grécke mestá ako Sinope, Rize, Kerasus či Atény. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo Rímskej ríši. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený Gótmi, v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade Byzantskej ríše bol centrom Trapezuntského cisárstva, jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Ku koncu 15. storočia, v roku 1494, sa práve tu narodil najslávnejší osmanský sultán Sulejman I. Veľkolepý. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry. žili tu predovšetkým pontskí Gréci, menšiny tvorili Lazi, Arméni a Turci. Práve na Grékoch a Arménoch tu Turci spáchali genocídu. V roku 1923 došlo ku grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije grécka populácia, ktorá hovorí pontskou gréčtinou, vyznáva však moslimské náboženstvo a považuje sa za Turkov; preto nebola súčasťou výmeny obyvateľstva.
Partnerské mestá
- Kuopio, Fínsko, 1967
- Rašt, Irán, 2000
- Soči, Rusko, 1993
- Szigetvár, Gruzínsko, 2000
- Zandžán, Irán, 2001
- Ž’-čao, Čína, 1997
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trabzon
Externé odkazy
- T.C. TRABZON VALİLİĞİ – webové stránky mesta (tr)
- alport – portál trabzonského prístavu (en, tr)