Drotár: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 91.127.21.3 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ |
dopl. |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Obrázok:Drotarsky-vyrobok.jpg|thumb|right|Ukážka súčasného drotárskeho výrobku z expozície na [[Strečniansky hrad|Strečnianskom hrade]]]] |
[[Obrázok:Drotarsky-vyrobok.jpg|thumb|right|Ukážka súčasného drotárskeho výrobku z expozície na [[Strečniansky hrad|Strečnianskom hrade]]]] |
||
{{Whc}} |
|||
'''Drotár''' bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z [[drôt]]u a [[plech]]u v [[18. storočie|18.]]-[[20. storočie|20. storočí]]. |
'''Drotár''' bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z [[drôt]]u a [[plech]]u v [[18. storočie|18.]]-[[20. storočie|20. storočí]]. |
||
Drotárstvo a jeho tradícia bolo [[12. december|12. decembra]] [[2019]] zapísané na [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO]]. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535919-drotarstvo-zapisali-do-svetoveho-zoznamu-unesco/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-15 }}</ref> |
|||
== Drotárstvo na Slovensku == |
== Drotárstvo na Slovensku == |
||
Riadok 16: | Riadok 20: | ||
* Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, detto) |
* Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, detto) |
||
* [[Jozef Kerák]] (Veľké Rovné) |
* [[Jozef Kerák]] (Veľké Rovné) |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 14:02, 15. december 2019
Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 18.-20. storočí.
Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.[1]
Drotárstvo na Slovensku
Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo Spiša. Často boli činní aj mimo Slovenska – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkáne.
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).
Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.
Slovenskí drotári
- Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, detto)
- Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, detto)
- Jozef Kerák (Veľké Rovné)
Referencie
- ↑ TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.
Externé odkazy
- Alojz Pavlík: Z dejín drotárstva
- www.drotaria.sk - portál o drotárstve