Zemný plyn: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Sotiale (diskusia | príspevky)
134 editací
d Verzia používateľa 87.197.111.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Matúš Jurko
...
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
Kata zacharova chodi s DOminikom
{{iné významy}}
[[Súbor:BarnettShaleDrilling-9323.jpg|náhľad|vpravo|Vrtná veža na dobývanie zemného plynu, Texas, USA.]]
'''Zemný plyn''' je vysokohodnotná horľavá plynná zmes vyskytujúca sa vo veľkých ložiskách v zemskej kôre (často spolu s ropou). Z chemického hľadiska je to plynná zmes najmä [[alkán]]ov (najčastejšie najnižších päť alkánov, čiže [[metán]], [[etán]], [[propán]], [[bután]], [[pentán]]) s prímesou vyšších uhľovodíkov a ďalších plynov (dusík, oxid uhličitý, sulfán, vzácne plyny a pod.), v ktorej prevažuje metán (od 50 % či 75 % do 99 % objemu). <ref>zemní plyn. In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 200x. ISBN 80-7335-080-7. s. 542.</ref><ref>zemný plyn. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Erdgas. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Karcher
| meno = Ruth
| spoluautori = ed.
| titul = Lexikon der Chemie
| vydanie text =
| miesto = Heidelberg ; Berlin
| vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl.
| rok = [2003]
| isbn = 3-8274-1148-3
| počet strán =
| strany =
}}</ref>. V užšom zmysle pojem zemný plyn nezahŕňa vyššie uvedené neuhľovodíkové prímesy <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bahadori | meno = Alireza | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nwaoha | meno2 = Chikezie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Clark | meno3 = Malcolm William | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Dictionary of Oil, Gas, and Petrochemical Processing | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 478 | isbn = 978-1-4665-8826-4 | kapitola = | strany = 280| jazyk = }}</ref>.

Zemný plyn je ľahší ako [[vzduch]], nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez [[zápach]]u, preto sa pri úprave [[odorizácia|odorizuje]] [[tetrahydrotiofén]]om, aby bol identifikovateľný.

== Vlastnosti ==
Zemný plyn je bezfarebná zmes najjednoduchších nasýtených [[uhľovodík]]ov ([[alkán]]ov), hlavne [[metán]]u (CH<sub>4</sub>), [[bután]] (C<sub>4</sub>H<sub>10</sub>), [[propán]] (C<sub>3</sub>H<sub>8</sub>), kvapalné uhľovodíky (C<sub>5</sub>H<sub>12</sub> do C<sub>10</sub>H<sub>22</sub>) a ďalších neuhľovodíkových plynov (ako je CO<sub>2</sub>, H<sub>2</sub>S, H<sub>2</sub>) a vzácnych plynov (napr. He, ktoré zvyčajne tvoria menej ako 1%).<ref>Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>

Súčasti zemného plynu: etán, propán, bután a kvapalné uhľovodíky sa súborne označujú skratkou (NGL - natural gas liquids), sú dôležitou surovinou pre [[petrochemický priemysel]]. Tieto sú väčšinou pri spracovaní zemného plynu odstraňované, väčšinou skvapalňovaním pri rôznych kombináciách teplôt a tlakov. [[Skvapalnený plyn]] sa označuje ako ([[LPG]] - liquefied petroleum gas), obyčajne obsahuje propán a bután, skladuje sa pod tlakom.

V tabuľke sú uvedené obvyklé rozsahy hodnôt základných vlastností pre zemný plyn. Zloženie a [[výhrevnosť]] plynu výrazne závisí od jeho pôvodu (náleziska). Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené aj hodnoty zemného plynu, distribuovaného [[Slovenský plynárenský priemysel|Slovenským plynárenským priemyslom]] na [[Slovensko|Slovensku]].

{| class=wikitable
! style="background:#eee;" |Parameter
! style="background:#eee;" |jednotka
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(obvyklý rozsah)
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(na Slovensku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hodnoty vážených priemerov kvalitatívnych parametrov zemného plynu, ktorý na území Slovenska distribuuje spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. Bratislava
| url = http://www.spp.sk/download/emisie/zlozenie_zp_emisny_faktor_2007sk.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.4.2010
| vydavateľ = spp.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|objemový podiel [[metán]]u (CH<sub>4</sub>)||-||50 - 98 % || 97,6 %
|-
|objemový podiel ťažších [[uhľovodík]]ov (C<sub>m</sub>H<sub>n</sub>)||-||0 - 20 % || 1,5 %
|-
|objemový podiel oxidu uhličitého (CO<sub>2</sub>)||-||0 - 30 % || 0,1 %
|-
|objemový podiel [[kyslík]]a||-||0 - 12 % || 0 %
|-
|objemový podiel [[dusík]]a||-||0 - 28 % || 0,8 %
|-
|[[hustota]]||kg.m<sup>-3</sup>||0,69 - 0,76 || 0,6981
|-
|teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.m<sup>-3</sup>||8,35 - 10 || -
|-
|dolná výhrevnosť zemného plynu||kJ.m<sup>-3</sup>||16 000 - 34 300 || 34 250
|-
|výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||3 663 || -
|}

=== Ďalšie vlastnosti ===
*[[Hustota (objemová hmotnosť)|Hustota]] v kvapalnom stave: 400 kg/m³
*[[Hutnosť]]: 0,6 %
*[[Výbušná koncentrácia so vzduchom]]: 5 až 15 % plynu vo vzduchu.

=== Vlastnosti pri spaľovaní ===
*[[Teplota vzplanutia|Zápalná teplota]]: 650&nbsp;°C až 750&nbsp;°C [[samovznietenie]].
*[[Oktánové číslo]] pri použití v spaľovacích motoroch: 120 – 130
*[[Spaľovacia rýchlosť]]: 30 až 50 cm.s<sup>-1</sup>. Pri explózii vzrastá na 2000 m.s<sup>-1</sup>

Vďaka tomu, že obsahuje predovšetkým metán, má v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami pri [[spaľovanie|spaľovaní]] najmenší podiel CO<sub>2</sub> na jednotku uvoľnenej energie. Ako plynné palivo má všeobecnú schopnosť dobre vytvárať zápalnú zmes, spaľovanie preto prebieha s vysokým využitím kyslíka aj paliva. Spaľovanie je čisté a bezzápachové. Je preto považovaný za [[ekologické palivo]] napriek tomu, že v atmosfére taktiež prispieva k spôsobovaniu [[skleníkový efekt|skleníkového efektu]].

== Ťažba zemného plynu ==
[[Súbor:Natural gas production world.PNG|600px|thumb|Mapa objemu ťažby zemného plynu v metroch kubických za rok.]]
Zemný plyn sa nachádza v podzemných náleziskách buď samostatne, alebo spoločne s [[ropa|ropou]] a [[voda|vodou]]. V [[ložisko|ložisku]] sa nachádza v jeho vrchnej časti kde tvorí tzv. plynovú čapicu. Ložiská zemného plynu sú rozložené nerovnomerne. Medzi najväčších producentov patria [[Spojené štáty|USA]], [[Rusko]] ([[Jamalský polostrov]]) a [[Kanada]]. Na mape sú farebne vyznačené štáty podľa ročnej produkcie zemného plynu v metroch kubických.

Zemný plyn ťažený z ložísk v bridličnatých usadených horninách sa označuje ako [[bridlicový plyn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Natural gas, Schlumberger Oilfield Glossary
| url = http://www.glossary.oilfield.slb.com/en/Terms/n/natural_gas.aspx
| dátum vydania = 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.04.2014
| vydavateľ = glossary.oilfield.slb.com
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.

=== Horná výhrevnosť podľa pôvodu ===
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad hornej výhrevnosti zemného plynu z vybraných lokalít. Hodnoty sú zoradené podľa výhrevnosti.


{| class=wikitable
{| class=wikitable

Verzia z 12:11, 4. február 2020

Kata zacharova chodi s DOminikom

pôvod plynu Výhrevnosť (kJ/m3)
Alžírsko 42 000
Indonézia 40 600
Nórsko 39 877
Spojené kráľovstvo 39 710
USA 38 416
Rusko 38 231
Kanada 38 200
Saudská Arábia 38 000
Uzbekistan 37 889
Holandsko 33 320

Využitie

Autobus MHD Mercedes Citaro s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG)

Zemný plyn sa používa ako palivo na vykurovanie, vo forme stlačeného zemného plynu (CNG) ako palivo pre motory vozidiel, ako zdroj vodíka pri výrobe dusíkatých hnojív a tiež ako vstupná surovina pri výrobe elektirckej energie (napr. TE Vojany).

Literatúra

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemný plyn

Externé odkazy

Portal Chemický portál
Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemný_plyn&oldid=6977162“