Mojžiš Schreiber: Rozdiel medzi revíziami
upravený infobox, doplnený wikilink + typo |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
| Rodné meno = Mojžiš Schreiber |
| Rodné meno = Mojžiš Schreiber |
||
| Portrét = Chasamsofer.JPG |
| Portrét = Chasamsofer.JPG |
||
| Veľkosť obrázka = |
| Veľkosť obrázka = |
||
| Popis |
| Popis osoby = židovský náboženský učenec |
||
| Dátum narodenia = [[24. september]] [[1762]] |
| Dátum narodenia = [[24. september]] [[1762]] |
||
| Miesto narodenia = [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]] |
| Miesto narodenia = [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]] |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] |
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] |
||
| Známy vďaka = |
| Známy vďaka = |
||
| Známa vďaka = |
|||
| Alma mater = |
| Alma mater = |
||
| Profesia = |
| Profesia = |
||
| Riadok 16: | Riadok 15: | ||
| Webstránka = |
| Webstránka = |
||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
| Manžel = |
|||
| Manželka = |
| Manželka = |
||
| Deti = |
| Deti = |
||
| Rodičia = |
| Rodičia = |
||
| Partner = |
|||
| Partnerka = |
| Partnerka = |
||
| Príbuzní = |
| Príbuzní = |
||
| Riadok 37: | Riadok 34: | ||
}}</ref> (iné mená: '''Chatam Sofer''', [[hebrejčina|hebr.]] חת"ם סופר, iný prepis: '''Chatam Sófer''', výslovnosť v [[jidiš]] '''Chasam Sófer'''), vlastným menom '''Moše Schreiber'''; * [[24. september]] [[1762]], [[Frankfurt nad Mohanom]] – † [[3. október]] [[1839]], [[Bratislava]]) bol najväčší židovský náboženský učenec [[19. storočie|19. storočia]]. ''Chatam'' znamená po hebrejsky ''„pečať“'', navyše je to [[akronym]] vety ''Chidušej torat Moše'' (hebr. חידושי תורת משה) - ''Oživenia (nové interpretácie) Mojžišovej Tóry''. |
}}</ref> (iné mená: '''Chatam Sofer''', [[hebrejčina|hebr.]] חת"ם סופר, iný prepis: '''Chatam Sófer''', výslovnosť v [[jidiš]] '''Chasam Sófer'''), vlastným menom '''Moše Schreiber'''; * [[24. september]] [[1762]], [[Frankfurt nad Mohanom]] – † [[3. október]] [[1839]], [[Bratislava]]) bol najväčší židovský náboženský učenec [[19. storočie|19. storočia]]. ''Chatam'' znamená po hebrejsky ''„pečať“'', navyše je to [[akronym]] vety ''Chidušej torat Moše'' (hebr. חידושי תורת משה) - ''Oživenia (nové interpretácie) Mojžišovej Tóry''. |
||
Vďaka dôkladným štúdiám [[Hebrejčina|hebrejčiny]], [[Tóra|Tóry]] a [[Talmud]]u sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v [[Boskovice|Boskoviciach]], [[Prostějov]]e, [[Mattersburg|Nagy Mártone]]. [[13. október|13. októbra]] [[1806]] nastúpil ako [[rabín]] bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - [[ješiva]], ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej [[Európa|Európe]] pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi [[Šimon Sidon]]) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti. |
Vďaka dôkladným štúdiám [[Hebrejčina|hebrejčiny]], [[Tóra|Tóry]] a [[Talmud]]u sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou [[Exegéza|exegézy]]. Pôsobil na rôznych miestach – v [[Boskovice|Boskoviciach]], [[Prostějov]]e, [[Mattersburg|Nagy Mártone]]. [[13. október|13. októbra]] [[1806]] nastúpil ako [[rabín]] bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - [[ješiva]], ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej [[Európa|Európe]] pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi [[Šimon Sidon]]) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti. |
||
Jeho najznámejší výrok znie: ''"Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."'' |
Jeho najznámejší výrok znie: ''"Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."'' |
||
| Riadok 52: | Riadok 49: | ||
* ''Exegézy k vybraným statiam Talmudu'' |
* ''Exegézy k vybraným statiam Talmudu'' |
||
* ''Torrath Moše – exegézy k piatim knihám Mojžišovým'' |
* ''Torrath Moše – exegézy k piatim knihám Mojžišovým'' |
||
* ''Pamäte z čias obliehania Bratislavy |
* ''Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami'' |
||
* ''Náboženské piesne'' |
* ''Náboženské piesne'' |
||
Verzia z 18:43, 24. september 2020
| Chatam Sofer (חת"ם סופר) | |
| židovský náboženský učenec | |
 | |
| Rod. meno | Mojžiš Schreiber |
|---|---|
| Narodenie | 24. september 1762 Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska |
| Úmrtie | 3. október 1839 (77 rokov) Bratislava, Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
| Odkazy | |
| Commons |  Mojžiš Schreiber |
Mojžiš Schreiber[1] (iné mená: Chatam Sofer, hebr. חת"ם סופר, iný prepis: Chatam Sófer, výslovnosť v jidiš Chasam Sófer), vlastným menom Moše Schreiber; * 24. september 1762, Frankfurt nad Mohanom – † 3. október 1839, Bratislava) bol najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. Chatam znamená po hebrejsky „pečať“, navyše je to akronym vety Chidušej torat Moše (hebr. חידושי תורת משה) - Oživenia (nové interpretácie) Mojžišovej Tóry.
Vďaka dôkladným štúdiám hebrejčiny, Tóry a Talmudu sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v Boskoviciach, Prostějove, Nagy Mártone. 13. októbra 1806 nastúpil ako rabín bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - ješiva, ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej Európe pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi Šimon Sidon) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.
Jeho najznámejší výrok znie: "Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."
V roku 1809, keď Bratislavu obliehali napoleonské vojská, sídlil určitý čas v meste Svätý Jur, odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov.
Ako najvýznamnejší zástanca ortodoxného judaizmu vystupoval proti reformnému judaizmu, ktorý okomentoval známym výrokom: "Všetko čo je nové, je proti Tóre."
Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.
Literárna činnosť
- Responzá Chatama Sofera
- Exegézy k Talmudským traktátom
- Exegézy k vybraným statiam Talmudu
- Torrath Moše – exegézy k piatim knihám Mojžišovým
- Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami
- Náboženské piesne
Pamiatky
Nad Soferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. V mauzóleu je aj ďalších 23 hrobov a 41 osobitných náhrobných kameňov. Miesto je často navštevované židovskými veriacimi z celého sveta.
Pri príležitosti 250. výročia Soferovho narodenia vydala v júni 2012 Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu. Minca v hodnote 10€ na lícnej strane zobrazuje vtedajší Pressburg Soferovej doby. Na rubovej strane je učencov portrét doplnený zvitkom Tóry a menorou (sedemramenným svietnikom). Soferovo meno je napísané aj v hebrejčine. Minca bola vyrazená Mincovňou Kremnica v dvoch vyhotoveniach a v 13 700 kusoch.[2]
Referencie
- ↑ SCHREIBER, Mojžiš. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 237.
- ↑ Strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 eur [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, [cit. 2012-11-24]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mojžiš Schreiber
