Roman Kaliský: Rozdiel medzi revíziami

	Roman Kaliský
	slovenský prozaik, dramatik a publicista
Narodenie	23. september 1922; Slovenská Ľupča, Česko-Slovensko
Úmrtie	8. november 2015 (93 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:11, 26. august 2021

O spisovateľovi (* 1966) pozri Roman Kaliský-Hronský.

Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča – † 8. november 2015, Bratislava)^[1] bol slovenský prozaik, dramatik a publicista.

Životopis

Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši a po maturite v roku 1943 začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor chémia, ale štúdium nedokončil.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom – najprv pracoval v denníku Práca (1946 – 1948), po roku 1948 sa stal šéfredaktorom denníka Ľud (1948 – 1953). Po februárovom prevrate sa angažoval v Strane slovenskej obrody, ktorá vznikla transformáciou Demokratickej strany. V nej bol stúpencom krídla vedeného povereníkom Milanom Polákom, ktoré požadovalo väčšiu mieru autonómie strany.^[2] V rokoch 1948 – 1954 bol za SSO poslancom Slovenskej národnej rady a vo volebnom období 1954 – 1960 aj Národného zhromaždenia. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď v roku 1953 nastúpil ako dramaturg v Slovenskom filme. V rokoch 1956 – 1967 bol redaktorom Kultúrneho života. Odtiaľ prešiel do Slovenskej televízie.
Udalosti roku 1968 a následná normalizácia mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch 1970 – 1989 nesmel publikovať. Vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra 1989.

Po Nežnej revolúcii sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do Slovenských národných novín, potom do Literárneho týždenníka. V roku 1993 bol zástupcom šéfredaktora denníka Republika, v rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave a od roku 1994 bol na dôchodku.

Dokumentárny film Roman Kaliský vyrobila Slovenská televízia Bratislava v roku 1996 (cyklus Portréty, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko).

Tvorba

Venoval sa najmä novinárskej a reportérskej činnosti. Viaceré jeho reportáže presiahli do literárneho žánru. Proces vývoja slovenskej spoločnosti po druhej svetovej vojne opísal v roku 1961 v zbierke reportáží Dlhá cesta. O dva roky neskôr vyšla jeho druhá kniha reportáží Obžalovaný, vstaňte!, štylizovaná vo forme súdničiek a približujúca atmosféru zo súdnych siení počas politicky motivovaných, vykonštruovaných procesov s jednoduchými ľuďmi. Kniha vzbudila veľkú pozornosť. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na etické a demokratické hodnoty. Popri publicistike sa venoval i dramatickým žánrom, scenáristicky a dramaturgicky zasiahol do výroby viacerých, najmä dokumentárnych filmov, napísal aj televíznu hru zo súdneho prostredia.

Dielo

Próza a publicistika

1961 – Dlhá cesta
1963 – Obžalovaný, vstaňte!
1969 – Konfrontácia, spoluautor (esej Rok narodenia: 1944)
1997 – Na poslednom úseku, výber z publicistického diela

Dráma

1968 – Koniec a začiatok, televízna hra

Referencie

↑ Vo veku 93 rokov zomrel dlhoročný novinár Roman Kaliský [online]. sme.sk, 2015-11-09, [cit. 2015-11-09]. Dostupné online.
↑ HORIČKA, Martin. Gottwaldov demokrat. Zabudnutý príbeh Jána Ševčíka. Bratislava : Slovart, 2021. S. 158.

Literatúra

Slovenský literárny kalendár

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] Vo veku 93 rokov zomrel dlhoročný novinár Roman Kaliský [online]. sme.sk, 2015-11-09, [cit. 2015-11-09]. Dostupné online.

[2] HORIČKA, Martin. Gottwaldov demokrat. Zabudnutý príbeh Jána Ševčíka. Bratislava : Slovart, 2021. S. 158.

[1]

[2]

@@ Riadok 51: / Riadok 51: @@
 Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a po maturite v roku [[1943]] začal študovať na [[Slovenská technická univerzita|Vysokej škole technickej]] v [[Bratislava|Bratislave]] odbor [[chémia]], ale štúdium nedokončil.
-Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde ''Jánošík''. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa stal redaktorom – najprv pracoval v denníku ''[[Práca (noviny)|Práca]]'' ([[1946]]{{--}}[[1948]]), po roku [[1948]] sa stal šéfredaktorom denníka ''[[Ľud]]'' ([[1948]]{{--}}[[1953]]), súčasne [[1948]]{{--}}[[1954]] poslanec [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], [[1945]]{{--}}[[1960]] [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenia]]. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď v roku [[1953]] nastúpil ako dramaturg v Slovenskom filme. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1967]] bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]]. Odtiaľ prešiel do [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]]. <br>Udalosti roku [[1968]] a následná [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]] mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch [[1970]]{{--}}[[1989]] nesmel publikovať. Vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra [[1989]].
+Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde ''Jánošík''. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa stal redaktorom – najprv pracoval v denníku ''[[Práca (noviny)|Práca]]'' ([[1946]]{{--}}[[1948]]), po roku [[1948]] sa stal šéfredaktorom denníka ''[[Ľud]]'' ([[1948]]{{--}}[[1953]]). Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] sa angažoval v [[Strana slovenskej obrody|Strane slovenskej obrody]], ktorá vznikla transformáciou [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V nej bol stúpencom krídla vedeného povereníkom Milanom Polákom, ktoré požadovalo väčšiu mieru autonómie strany.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HORIČKA|meno=Martin|titul=Gottwaldov demokrat. Zabudnutý príbeh Jána Ševčíka|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|strany=158}}</ref> V rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] bol za SSO poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] a vo volebnom období [[1954]]{{--}}[[1960]] aj [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenia]]. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď v roku [[1953]] nastúpil ako dramaturg v Slovenskom filme. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1967]] bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]]. Odtiaľ prešiel do [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]]. <br>Udalosti roku [[1968]] a následná [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]] mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch [[1970]]{{--}}[[1989]] nesmel publikovať. Vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra [[1989]].
 Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do [[Slovenské národné noviny|Slovenských národných novín]], potom do [[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]]. V roku [[1993]] bol zástupcom šéfredaktora denníka [[Republika (noviny)|Republika]], v rokoch [[1993]]{{--}}[[1994]] pracoval v [[Kancelária prezidenta Slovneskej republiky|Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] a od roku [[1994]] bol na dôchodku.