Jana Dubovcová: Rozdiel medzi revíziami
{{Verejný ochranca práv (Slovensko)}}, mínus výhonok |
d + kategória |
||
| Riadok 66: | Riadok 66: | ||
[[Kategória:Verejní ochrancovia práv (Slovensko)]] |
[[Kategória:Verejní ochrancovia práv (Slovensko)]] |
||
[[Kategória:Laureáti Bielej vrany]] |
[[Kategória:Laureáti Bielej vrany]] |
||
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] |
|||
Verzia z 16:12, 3. október 2021
| Jana Dubovcová | ||||||||
| Bývalá verejná ochrankyňa práv | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 28. marca 2012 – 28. marca 2017 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 22. jún 1952 (71 rokov) Žilina | |||||||
| Politická strana | nezávislá poslankyňa na kandidátke SDKÚ-DS | |||||||
| Alma mater | Právnická fakulta, Univerzita Komenského | |||||||
| Jana Dubovcová na gov.sk | ||||||||
JUDr. Jana Dubovcová (* 22. jún 1952 v Žiline) je bývalá slovenská verejná ochrankyňa práv (ombudsmanka), poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a matka piatich detí. Kvôli kandidatúre do Národnej rady SR v roku 2010 rezignovala na funkciu sudkyne[1] , predsedníčky senátu a predsedníčky okresného súdu. Počas jej kariéry v súdnictve Dubovcová získala Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill´s Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a Súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy.
28. marca 2012 vystriedala Pavla Kandráča na poste verejnej ochrankyne práv.[2]
Aktivita
Na začiatku januára 2014 verejná obhajkyňa práv vyjadrila nesúhlas s policajným zásahom v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou. Zásah prebehol v júni roku 2013 kedy, podľa dostupných informácií, zakročilo proti obyvateľom rómskej osady okolo šesťdesiat policajtov. Cieľom zásahu malo byť údajne zadržanie podozrivých osôb a predmetov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Ako neadekvátne drastický tento zásah okrem ombudsmanky označili aj miestni obyvatelia a rôzne mimovládne organizácie.[3]
Jana Dubovcová sa vo vyjadrení nesúhlasu obrátila aj na Úrad vlády. Avšak jej zásah bol podľa preméra Roberta Fica v nesúlade so zákonom o verejnom obhajcovi práv. K tejto záležitosti sa Dubovcová vyjadrila pre denník Pravda: „Nemohla som predstaviť svoj materiál. Na základe nesprávneho právneho výkladu a na základe toho, že si niekto neprečítal podrobne vyrozumenie, vláda rozhodla ešte pred rozpravou o tom, že som postupovala tak, že som materiál nemala predložiť na vládu.“[4]
V januári 2014 sa obrátila ombudsmanka na Ústavný súd SR aj pre novelizovaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa jej vyjadrení má nový zákon zavádzať nútené práce a nepriamo diskriminovať hlavne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Hlavným problémom v tejto úprave je podľa nej to, že zákon nevychádza podstaty toho čo má upravovať. Sociálna dávka poskytuje sumu, ktorá má pokryť zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa spornej novely dosahuje dávka v hmotnej núdzi 61,60 eura. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v sprievodnej správe uvádza, že cieľom novely zákona o hmotnej núdzi je zníženie dlhodobého pasívneho zotrvávania ľudí v tomto záchrannom systéme. Ombudsmanka vidí ako problematický spôsob riešenia. Zákon sa snaží represívnou metódou predísť zneužitiu, avšak nerieši dávky ako uplatňovanie práva. Podľa Dubovcovej týmto zákon zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.[5]
29. marca 2017 sa úradu ujala Dubovcovej nástupkyňa, Mária Patakyová.[6]
Politické pôsobenie
Koncom novembra 2019 oznámila, že prijala ponuku v parlamentných voľbách v roku 2020 bude kandidovať na 150. mieste kandidátky PS/SPOLU. Svoje miesto vysvetlila takto: „Chcem podporiť všetkých predo mnou, aby vedeli, že aj za nimi stoja ľudia, ktorí im veria a veria tomu, čo chcú presadiť.“[7]
Ocenenia
- V roku 2009 dostala ocenenie Biela vrana[8], ktoré udeľuje Aliancia Fair-play a VIA IURIS.
- V apríli 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender.[9]
Referencie
- ↑ SME: Sudkyňa Dubovcová sa vzdala funkcie, ide do politiky
- ↑ Dubovcová zložila sľub a ujala sa funkcie ombudsmanky [online]. PEREX , a. s., 2012-03-28, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Fico prišiel do Moldavy podporiť policajtov [online]. PEREX ,a. s., 2014-01-08, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Vláda nenechala Dubovcovú prehovoriť o policajnom zásahu [online]. PEREX ,a. s., 2014-01-08, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Ombudsmanka: Zákon o hmotnej núdzi diskriminuje. Dala ho na Ústavný súd [online]. PEREX, a. s., 2014-01-17, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
- ↑ M. PATAKYOVÁ: Budem nezávislou, apolitickou i odhodlanou ombudsmankou [online]. TASR, 2017-03-29, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online.
- ↑ TÓDOVÁ, Monika. Za koalíciu PS-Spolu bude kandidovať aj bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-11-28. Dostupné online [cit. 2019-11-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Biela vrana: Ocenení v roku 2009
- ↑ BALOGOVÁ, Beata. US Embassy awards Dubovcová [online]. Petit Press, 2014-04-07, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)