Kvasenie: Rozdiel medzi revíziami
d obr., wl., @Vegetator, pozri ešte pls. vetu s "používa na konzervovanie, ktoré produkujú kyselinu mliečnu", asi tam chceli byť "baktérie, ktoré produkujú", no nie som istý presnou formuláciou |
d d |
||
| Riadok 64: | Riadok 64: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = en |
| jazyk = en |
||
}}</ref> Fermentácia sa napríklad používa na konzervovanie, |
}}</ref> Fermentácia sa napríklad používa na konzervovanie, v procese, ktorý produkuje [[Kyselina mliečna|kyselinu mliečnu]] nachádzajúcu sa v takých kyslých potravinách, ako sú nakladané uhorky, [[kombuča]], [[kimčchi]] a [[jogurt]], ako aj na výrobu alkoholických nápojov, ako je [[víno]] a [[pivo]]. Fermentácia prebieha aj v gastrointestinálnom trakte všetkých zvierat vrátane ľudí.<ref>{{cite web|first=Richard |last=Bowen|url=http://www.vivo.colostate.edu/hbooks/pathphys/digestion/largegut/ferment.html|title=Microbial Fermentation|website=Hypertexts for biological sciences|publisher=Colorado State University|access-date=29 April 2018}}</ref> |
||
== Druhy kvasenia == |
== Druhy kvasenia == |
||
Druhy kvasenia sú napríklad: |
Druhy kvasenia sú napríklad: |
||
Verzia z 15:26, 10. október 2021
Fermentácia alebo kvasenie je premena organických látok pôsobením enzýmov.[1] V biochémii je úzko definovaná ako extrakcia energie zo sacharidov bez prítomnosti kyslíka. V potravinárskej výrobe sa môže v širšom zmysle vzťahovať na akýkoľvek proces, v ktorom aktivita mikroorganizmov prináša požadovanú zmenu v potravinách alebo nápojoch.[2] Náuka o fermentácii je známa ako zymológia.
V mikroorganizmoch je fermentácia primárny spôsob výroby adenozíntrifosfátu (ATP) degradáciou organických živín anaeróbne.[3] Ľudia používajú fermentáciu na výrobu potravín a nápojov už od neolitu.[4] Fermentácia sa napríklad používa na konzervovanie, v procese, ktorý produkuje kyselinu mliečnu nachádzajúcu sa v takých kyslých potravinách, ako sú nakladané uhorky, kombuča, kimčchi a jogurt, ako aj na výrobu alkoholických nápojov, ako je víno a pivo. Fermentácia prebieha aj v gastrointestinálnom trakte všetkých zvierat vrátane ľudí.[5]
Druhy kvasenia
Druhy kvasenia sú napríklad:
- alkoholové kvasenie – anaeróbne odbúranie glukózy na etanol a oxid uhličitý katalyzované enzýmami[6]. Rovnicou pre kvasenie je, slovne: glukóza → etanol + oxid uhličitý, alebo C6H12O6 (aq) → 2 C2H5OH (l) + 2 CO2 (g).[3]
- octové kvasenie – oxidácia etanolu na kyselinu octovú a vodu, pomocou baktérií rodu acetobakter.[7] Často nastupuje po alkoholovom kvasení.
- mliečne kvasenie – séria postupných enzymatických premien cukrov na kyselinu mliečnu.[7]
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fermentation na anglickej Wikipédii.
- ↑ BALÁŽOVÁ, Ľubica. Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ HUI, Y. H.; GHAZALA, Sue; GRAHAM, Dee M.; K.D. Murrell; Wai-Kit Nip. Handbook of Vegetable Preservation and Processing. [s.l.] : Taylor & Francis, 2003. 752 s. ISBN 978-0-8247-4301-7.
- ↑ a b Klein, Donald W.; Lansing M.; Harley, John. Microbiology. 6th. vyd. New York : McGraw-Hill, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-07-255678-0.
- ↑ The Earliest Alcoholic Beverage in the World [online]. penn.museum, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BOWEN, Richard. Microbial Fermentation [online]. Colorado State University. Dostupné online.
- ↑ alkoholové kvasenie. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b LINKEŠOVÁ, Mária; PAVELEKOVÁ, Ivona. Vybrané kapitoly z chemickej a potravinárskej technológie. Trnava : Trnavská univerzita, 2007. ISBN 978-80-8082-170-8.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvasenie
