Alžbeta Bátoriová: Rozdiel medzi revíziami

	Alžbeta Bátoriová
	; uhorská grófka
Narodenie	asi 7. august 1560; Nyirbátor
Úmrtie	21. august 1614; Čachtice
Odkazy
Commons	Alžbeta Bátoriová
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:33, 13. marec 2007

Alžbeta Bátoriová (-Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet) (* asi 7. august 1560, Nyirbátor – † 21. august 1614, Čachtice), prezývaná Čachtická pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.

Jej rodičia boli Juraj Bátori (Báthory György) z ecsedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Báthoryová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori (Báthory István), Alžbetin brat.

Manžel František Nádašdy (Nádassdy Ferenc)(* 6. október 1555, Sárvár – † 4. január 1604 tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vas, Fogaras a Sopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Turkom, medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi (Thurzó György) list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.

Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho (Zrínyi Miklós). 13. júna 1604 boli zasnúbení v Keresztúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Turzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Turzova matka Katarína Zrínska (Zrínyi Katalin) bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom.

Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby.

Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (pochádzal zo somlyóovskej línie, bol bratom jej matky) bol poľským kráľom. Jej pôvod zabránil jej poprave, tej však neunikli jej (údajní) pomocníci.

K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym).

Súd

Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Vďaka palatínovi Jurajovi Turzovi pred súdom chýbal hlavný vinník : Alžbeta Bátoriová. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je v Čachticiach [1] a nikdy sa pred súd nedostala.

Jej pomocníkmi boli Dorota Sentéšová(Szentes Dorottya), Ján Ujvári (Fickó), Helena Jóová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Dorota Sentéšová a Helena Jóová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarína Benická nebola odsúdená ale bola uväznená, kým sa prípad nedošetrí (bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611). Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.

Filmy o Alžbete Bátoriovej

Súbor:Keszthely torture museum elisabeth bathory.jpg

Múzeum voskových figurín v maďarskom Keszthely, Alžbeta Bátoriová v krvavom kúpeli

Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu Contes Immoraux, animovanej Krvavej pani a komédie Radošinského naivného divadla išlo vždy o horory o upíroch a vlkolakoch.

K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšali nezávisle na sebe hneď viacerí producenti. Kanadský horror Eternal z roku 2004, ktorého dej začína v obci Višňové, ako jediný spomedzi všetkých zahraničných filmov použil slovenské reálie. Francúzska Julie Delpy plánovala natočiť historický film podľa vlastného scenára. Český režisér Zdeněk Troška vlastní práva na Nižnánskeho román Čachtická pani. V roku 2006 dokončil maďarský režisér Jenö Hodi svoj upírsky horror Metamorphosis v hlavnej úlohe s Christopherom Lambertom). Bátoriovej hrad v ňom umiestnil do transylvánskych Karpát. Juraj Jakubisko koncom roka 2006 začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára, ktorá má mať slovenskú premiéru v septembri 2007.

1970 - Necropolis (Franco Brocani) - horor
1970 - Countess Dracula (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) - horor
1971 - Les levres rouges (Červené pery) (Harry Kummel) - horor
1973 - Ceremonia sangrienta (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) - horor
1974 - Contes immoraux (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) - erotický
1975 - Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Stanislav Štepka) - TV - divadelná hra
1980 - Krvavá pani (Viktor Kubal) - animovaný film (IMDB)
1980 - El retorno del hombre-lobo (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) - horor
1988 - The Mysterious Death of Nina Chereau (Dennis Berry) - horror
2000 - Bathory (Brian Topping)
2004 - Tomb of the Werewolf (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) - horor
2004 - Eternal (Wilhelm Liebenberg, Federico Sanchez) - horror
2005 - Night Fangs (Ricardo Islas) - horror
2006 - Stay Alive (William Brent Bell) - horror
2006 - Metamorphosis (Jenö Hodi) (s Christopherom Lambertom) - horror
2007 - Bathory (Juraj Jakubisko) - historická dráma (IMDB)

Externé odkazy

http://www.bathory.sk

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 11: / Riadok 11: @@
 '''Alžbeta Bátoriová (-Nádašdy)''' (v maďarčine '''Báthory Erzsébet''') (* asi [[7. august]] [[1560]], [[Nyirbátor]] – † [[21. august]] [[1614]], [[Čachtice]]), prezývaná [[Čachtický hrad|Čachtická]] pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.
-Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu [[Bátori]] (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku [[1635]] a ečedská po meči v roku [[1605]], kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.
+Jej rodičia boli Juraj Bátori (Báthory György) z ecsedskej línie rodu [[Bátori]] (Báthory) a Anna Báthoryová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku [[1635]] a ečedská po meči v roku [[1605]], kedy zomrel Štefan Bátori (Báthory István), Alžbetin brat.
-Manžel [[František Nádašdy]] (* [[6. október]] [[1555]], [[Šárvár]] – † [[4. január]] [[1604]] tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku [[1578]] hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti [[Turci|Turkom]], medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. [[3. január]]a, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
+Manžel [[František Nádašdy]] (Nádassdy Ferenc)(* [[6. október]] [[1555]], [[Sárvár]] – † [[4. január]] [[1604]] tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vas, Fogaras a Sopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku [[1578]] hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti [[Turci|Turkom]], medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. [[3. január]]a, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi (Thurzó György) list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
-Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] [[8. máj]]a [[1575]]. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku [[1604]] sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. [[13. jún]]a [[1604]] boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín [[Juraj Turzo]], ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Turzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom.
+Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] [[8. máj]]a [[1575]]. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku [[1604]] sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho (Zrínyi Miklós). [[13. jún]]a [[1604]] boli zasnúbení v Keresztúre, na hostine bol prítomný aj palatín [[Juraj Turzo]], ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Turzova matka Katarína Zrínska (Zrínyi Katalin) bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom.
 Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku [[1610]] bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby.
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju [[palatín]] [[Juraj Turzo]] [[29. december|29. decembra]] [[1610]] prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal [[2. január]]a [[1611]] súd v [[Bytčiansky hrad|bytčianskom kaštieli]] nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Vďaka palatínovi Jurajovi Turzovi pred súdom chýbal hlavný vinník : Alžbeta Bátoriová. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na [[Čachtický hrad|Čachtickom hrade]], kde zostala až do svojej smrti [[1614]]. Pochovaná je v [[Čachtice|Čachticiach]] [http://www.cemetery.sk/?gr_id=86656&pid=620] a nikdy sa pred súd nedostala.
-Jej pomocníkmi boli [[Dorota Sentéšová]], [[Ján Ujvári|Ján Ujvári (Fickó)]], [[Helena Jóová]] a [[Katarína Benická]]. [[7. január]]a [[1611]] v [[Bytča|Bytči]] bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli ''Dorota Sentéšová'' a ''Helena Jóová'' zaživa upálené, ''Ján Ujvári'' bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. ''Katarína Benická'' nebola odsúdená ale bola uväznená, kým sa prípad nedošetrí (bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená [[24. január]]a [[1611]]).
+Jej pomocníkmi boli [[Dorota Sentéšová]](Szentes Dorottya), [[Ján Ujvári|Ján Ujvári (Fickó)]], [[Helena Jóová]] a [[Katarína Benická]]. [[7. január]]a [[1611]] v [[Bytča|Bytči]] bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli ''Dorota Sentéšová'' a ''Helena Jóová'' zaživa upálené, ''Ján Ujvári'' bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. ''Katarína Benická'' nebola odsúdená ale bola uväznená, kým sa prípad nedošetrí (bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená [[24. január]]a [[1611]]).
 Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.